Atlantída -

stratený svet

Odnepamäti je predmetom sporu medzi fikciou a vedou. Vraj v nej žila neuveriteľne vyspelá civilizácia. Skutočne tento svet existoval alebo si ho grécky filozof Platón len vybájil? Ležia ostatky strateného sveta niekde na dne oceánu alebo ostanú navždy iba legendou?

Prvýkrát sa o bohatom a vplyvnom meste dozvedá svet v roku 360 pred naším letopočtom. Grécky filozof Platón prerozprával vo svojich knihách Timaios a Kritias príbeh Solóna, slávneho antického mysliteľa, básnika a štátnika, ktorý sa na svojich cestách po Egypte dozvedel o udivujúcom ostrove – Atlantíde.

Egyptskí kňazi prerozprávali Solónovi príbeh o zemi nachádzajúcej sa na ostrove za úžinou,  ktorú Gréci nazývali Herkulove stĺpy (dnešný Gibraltársky prieliv). Ostrov bol väčší ako Malá Ázia (Anatólia – ázijská časť Turecka) a Líbya spolu a rozprestierala sa na ňom ríša vládnuca aj okolitým ostrovom a častiam ostatných kontinentov. Platón napísal, že existovala už 9 000 rokov pred časom, v ktorom žil Solón, čiže 9 600 rokov pred Kristom. Bola to nádherná hornatá krajina, kde vysočiny striedali rozľahlé zelené planiny. Majestátna metropola sa sústredila okolo najvyššieho pahorka ostrova, ktorým bola vyhasnutá sopka. V centre mesta stál chrám gréckeho boha Poseidóna, ktorý oblasti vládol. Sídlo chránili obrovské múry postavené z čiernych, bielych a červených hornín, vykladané drahými kameňmi a zdobené zliatinou zlata a medi. Okolo pahorka boli postavené tri kruhové vodné kanály spojené s morom, slúžiace ako mestský prístav. V lesoch sa preháňala lovná zver a rieky boli plné rýb. Pôda svojou úrodnosťou predstihla všetky ostatné. Atlanťania boli nesmierne vzdelaní a múdri – na tú dobu veľmi technicky vyspelí. Domáci mali božský pôvod, svetlú pleť a červené vlasy.

Platón vo svojej knihe označil Atlantídu za neobyčajnú kráľovskú veľmoc. Potom však nastal osudný deň, keď sa ostrov Atlantis prepadol do zeme a zmizol, takto opísal Platón zánik Atlantídy. Malo sa tak stať preto, lebo jej obyvatelia sa stali chamtivými, márnivými a nevďačnými, čo bohov nesmierne urazilo a preto na nich poslali obrovské zemetrasenia a povodne. Väčšina historikov, archeológov či geológov si myslí, že Platónova Atlantída je iba akousi metaforou na ideálny štát. Vymyslel si ju, aby demonštroval, ako by to v takom štáte mohlo vyzerať. Jeho opis hrozivého zániku civilizácie mohol byť varovaním pre vtedajších ľudí, aby sa nesprávali rovnako. Podľa antropológov je totiž 10 000 rokov pred Kristom existencia podobne vyspelej civilizácie vylúčená. K tomuto názoru sa prikláňajú aj geológovia, pretože v uvedenom období sa končila ľadová doba. Je teda možné, že by sa v tomto čase niekde na zemi rozprestieralo mesto, aké opísal Platón?

Teórií, kde sa Atlantída mohla nachádzať, je naozaj neúrekom. Jedna z nich sa považuje za pomerne dôveryhodnú: vraj bola na ostrovoch Kréta a Théra – dnešný turistický raj Santorín. Obidva ostrovy boli totiž v bronzovej dobe domovom minojskej civilizácie, ktorá tam žila už pred viac ako 4 000 rokmi a považuje sa za prvú významnú európsku civilizáciu, ktorá ovládala Stredomorie. Vedci veria, že okolo roku 1 600 pred naším letopočtom otriaslo ostrovom Théra masívne zemetrasenie sprevádzané výbuchom vulkánu, ktorý ostrov úplne zničil. Následné cunami už len dokonalo dielo skazy a vymazalo z mapy veľké minojské mestá. V niektorých častiach sa tento príbeh zhoduje s katastrofou, akú opisuje Platón. Roky sa však nezhodujú. Civilizácia Atlantída mala byť podľa antického filozofa oveľa staršia. S Atlantídou sa spája aj Robert Ballard, jeden z najvýznamnejších oceánológov, ktorý našiel aj vrak Titaniku. Ballardov tím našiel v oblasti neďaleko tureckého pobrežia pozostatky civilizácie ukrytej 120 metrov pod hladinou. Pomocou uhlíkovej metódy zaradil pozostatky do obdobia približne 5 000 rokov pred Kristom. Platón však datuje Atlantídu do obdobia 9 000 rokov pred naším letopočtom. Možné je aj to, že egyptskí kňazi sa pri opise existencie Atlantídy Solónovi fatálne pomýlili v počtoch a mohlo to byť podstatne neskôr.

V roku 2004 americkí vedci prišli s dôkazom, že Atlantída sa nachádzala neďaleko stredomorského ostrova Cyprus. Pod hladinou našli masívne konštrukcie. Mali to byť zvyšky dvoch  múrov na kopci, podobné Platónovmu opisu vŕšku v strede mesta, kde stál Poseidónov chrám. O tri roky vyslali do sveta správu švédski vedci, ktorí tvrdili, že Atlantídou bolo mesto ležiace v Baltskom mori, ktoré sa potopilo v dobe bronzovej.

Pred siedmimi rokmi opäť jasali americkí vedci, ktorí verili, že objavili stratený svet. Boli presvedčení, že ruiny starého mesta zmietnuté cunami ležia v močariskách južne od prístavu v Cádize v juhozápadnom Španielsku v Andalúzii. V španielskom národnom parku Doñana skutočne niečo objavili. Boli to podivné „pamätné miesta“ pripomínajúce Atlantídu. Podľa názoru archeológov ich vytvorili utečenci unikajúci pred ničivým cunami, ktoré zmietlo bájny kontinent. Objavitelia veria, že v mokradiach je pochovaná aj samotná Atlantída. Nemôžu to však bližšie preskúmať, pretože ide o chránenú oblasť. Známa je aj teória z roku 2015, že Atlantída je vlastne dnešná Antarktída, ktorá sa nepotopila, ale kedysi dávno sa úrodný a zelený kontinent presunul k južnému pólu a tam ho pochoval ľad.

Každý rok podmorská archeológia prináša nové a zaujímavé objavy. Vždy sa však nakoniec ukáže, že hoci ide o praveké či staroveké zatopené mestá, nie je to Atlantída. Vznikol dokonca odbor atlantológia, ktorý čerpá vedomosti z archeológie, genetiky, antropológie, geológie, oceánológie a iných vedných odborov. Väčšina vedcov však v existenciu „dokonalého“ sveta neverí. Nemôžu však poprieť, že niektoré detaily Platónovej Atlantídy majú reálne základy. Je dokázané, že obrovské katastrofické udalosti sa v priereze histórie opakujú. Isté je aj to, že dno oceánov a morí ukrýva veľa tajomstiev, ktoré ešte len čakajú na odhalenie. Možno sa medzi nimi nachádza aj bájna krajina Atlantída.

Tím redakcie Stromu života
foto: flickr.com

Print Friendly, PDF & Email

Najčítanejšie