Biely duch vetra

Tejto rastline trvalo asi tri tisíc rokov, kým sa z dedinskej zeleniny v starodávnej Číne a Japonsku stala hlavným zdrojom bielkovín pre vegetariánov celého sveta a jednou z najvýznamnejších potravinových plodín planéty. V starovekej Číne ju nazývali aj „dieťaťom bieleho žeriava“, „veľkým klenotom“. Hádam najzaujímavejším názvom je „biely duch vetra“. Už viete, ktorá rastlina to je? Áno, je to sója.

Prečo jej hovorili „biely duch vetra“? Sójové bôby mali v Číne povesť prostriedku podporujúceho trávenie, takže samotná prezývka prezrádza, že boli pôvodcom výrazných telesných „vetrov“. Pôvod sóje sa dá sledovať viac ako tritisíc rokov do minulosti. Je jednou z piatich posvätných plodín východnej pologule Zeme spolu s ryžou, pšenicou, jačmeňom a prosom. Už od nepamäti slúži ľuďom ako náhrada namiesto mäsa. Stala sa jednou z najdôležitejších surovín čínskej, japonskej, kórejskej a malajzijskej kuchyne.

Rastliny dorastajú do výšky dvoch metrov a rodia trsy sójových strukov. Tie sú, rovnako ako listy a stonky, pokryté jemnými chĺpkami. Bôby majú v závislosti od odrody (je ich viac ako tisíc) rôznu farbu: bielu, žltú, sivú, hnedú, červenú až čiernu. Sója sa používa čerstvá, naklíčená, kvasená alebo sušená. Dokonca aj nedozreté zelené struky sa môžu jesť, obľúbené sú v japonskej kuchyni pod názvom edamame.

Rozdrvením bôbov a ich varením v mäkkej vode dostaneme bezlaktózové „mlieko“, ktoré využívajú ľudia s alergiou na kravské mlieko. Sójové bôby sa sajú aj pražiť a po odstránení vrchnej šupky ich môžeme pomlieť na prášok, ktorý sa používa ako múka. Olej získaný z ich lisovania sa využíval na mazanie kolies strojov dávno predtým, než ich pestovatelia zaradili medzi olejnaté strukoviny. Sójový olej našiel využitie pri výrobemnohých výrobkov ako napríklad farby, plasty, kozmetika. Budhisti už pred viac ako tisíc rokmi využívali ako náhradu za mäso produkty pripravené zo sójového tvarohu. Medzitým Japonci pestovali sóju na výrobu šóju, sójovej omáčky, zhotovenej z naparených sójových bôbov a opražených pšeničných zŕn, sójového „syra“ daizu (tofu) a ázijskej verzie pasty vegemite.

V 18. storočí sa dostali do Japonska holandskí misionári, ktorí objavili príťažlivosť chute šóju. Západ si od sóje sľuboval malý zázrak. Sója však nie je mrazuvzdorná rastlina a ťažko si našla uplatnenie v poľnohospodárstve chladnejšej severnej Európy. V Amerike dosiahla úspech vďaka tomu, že obsahuje 20 % oleja a 40 % bielkovín. Od 20-tych rokov 20. storočia našla uplatnenie pri spracovaní väčšiny potravíny, počnúc chlebom cez karbonátky pre psy až po detskú výživu. Nenásytný hlad industrializovaného sveta po mäse vo veľkej miere utíšila sója pestovaná ako krmivo pre veľkochov hydiny a dobytka.

Sója pomáha pri vysokom cholesterole, pri chorobách srdca, chráni cievy pred sklerózou, taktiež chráni pred infarktom a mŕtvicou. Pozitívne pôsobí na nervovú sústavu, proti depresiám, pri vysokom krvnom tlaku. Sója pomáha pri pálení žalúdka, ako prevencia pre zdravé zuby, pri ekzémoch, cukrovke a žlčníkových kameňoch. Zlepšuje hormonálnu činnosť, prečisťuje črevá, odstraňuje zápchu a pôsobí preventívne proti hemoroidom.

V súčasnosti patria medzi najväčších producentov sóje v celosvetovom meradle USA (až 75 % produkcie), ďalej Čína, Brazília, Argentína, Kanada, India, Kórea a ďalšie krajiny, ktoré majú čo len trocha prijateľné podmienky pre jej pestovanie. Vzhľadom na široké možnosti využitia sa sója zaradila medzi najprevratnejšie plodiny 20. storočia. V celosvetovej produkcii zaberá najväčšie plochy zo všetkých strukovín a radí sa medzi tzv. strategické plodiny. Rozsahom plôch sa vo svete zaraďuje na 5. miesto za pšenicu, raž, kukuricu a jačmeň, pričom jej plochy stále rastú.

Ktoré z daných tvrdení o sóji je pravdivé?

  1. Sója je veľmi vhodná pre dlhodobú ľudskú výživu, nakoľko má najvyšší obsah bielkovín zo všetkých pestovaných strukovín.
  2. Sója pochádza z Európy, kde sa pestovala už v 11. storočí p. n. l. a v Číne patrí medzi najkratšie pestované strukoviny.

foto: pxhere.com

Print Friendly, PDF & Email

Najčítanejšie