Prečo zanikajú

civilizácie?

Už ste sa stretli so skratkou EROI? Viete, že je to jeden z princípov ľudských dejín? Je to faktor, ktorý ovplyvňuje ľudskú spoločnosť odnepamäti, hoci len málokto si to uvedomuje a ešte menej ľudí sa ním v živote riadi.

Skratka anglického Energy return on investment „návratnosť vynaloženej energie“ je faktorom, ktorý odjakživa zohráva významnú úlohu pri vývoji civilizácií. Ide o faktor, ktorý môže mať veľký vplyv na spoločnosť, na jej premenu či dokonca na jej zánik. Znamená to číselné vyjadrenie toho, koľko získame z investovanej energie späť: napríklad pomer zisku z využívania energie čierneho uhlia k energii, ktorú musíme vynaložiť na to, aby sme uhlie získali.

Podobne je to aj pri civilizáciách, ktoré podstatnú časť svojho potenciálu vkladajú aj do projektov, ktoré síce nie sú ekonomicky dôležité, ale majú veľký význam pre udržanie ich statusu. Ako príklady môžeme uviesť staroegyptské pyramídy či rímske Koloseum. Majú pyramídy a Koloseum niečo spoločné s úpadkom civilizácie?

Väčšine ľudí je zrejmé, že monumentálne stavby dávnych civilizácií dokazujú nielen ich spôsob zaobchádzania s energiami, ale aj samotnú podstatu ich existencie. Podobne, ako bola stavba pyramíd dôležitým fenoménom pre starovekých Egypťanov, tak môže byť Koloseum vnímané ako ikona rímskej civilizácie.

Koloseum a pyramídy majú niečo spoločné. Na ich rozľahlú stavbu sa vynaložili značné prostriedky a spotrebovalo sa veľké množstvo energie, ktorú bolo potrebné získať z vypestovaných rastlín a chovných zvierat a pretaviť ju do energie množstva ľudí, ktorí stavbu realizovali. Obe stavby sú skôr symbolickým prejavom prestíže ríše, ktoré nemali veľký význam pre samotný ekonomický chod krajiny, ale sú nevyhnutné ako výraz legitimity danej spoločnosti. V dnešnom ponímaní by sme ich mohli považovať za neproduktívne výdaje spoločnosti, ktoré sa stanú jedným z kritických faktorov úpadku danej spoločnosti, ak presiahnu únosnú mieru.

Ako ďalší príklad môžeme uviesť príbeh úpadku rímskej civilizácie, ktorý bol dlhodobým procesom, pri ktorom nešlo len o priamy dôsledok vpádov cudzích etník, ale aj o pokles výkonnosti ekonomiky, úpadok morálky čo o vzostup kresťanskej viery.

Rímska ríša zažila obrovský rozmach. Už v roku 167 pred naším letopočtom Rimania získali poklad macedonského kráľa, vďaka ktorému si mohli užívať daňové prázdniny. V roku 130 p. n. l. Rím dobyl Pergamské kráľovstvo a jeho štátny rozpočet tak stúpol zo 100 na 200 miliónov sesterciov. Milióny sa rozrastali aj dobytím Sýrie, Gálie a Egypta.

Pripojením nových území expanzívna politika Ríma skončila, pretože výrazne stúpali náklady na prevádzku a udržanie ríše. Tento trend však trval desiatky rokov až do finančného kolapsu impéria. Rím bol pomerne moderný, hlavné výdavky predstavovali platy vojakov, štátnych zamestnancov a financie na chod verejných a poštových služieb či školstva. Rozsiahle územia potrebovali veľké množstvo úradníkov, správcov, vojakov, ale aj otrokov. Náklady stúpali a finančné prostriedky neustále klesali až stratili svoju pôvodnú hodnotu.

A tak Rímsku ríšu postihla kríza trvajúca takmer 50 rokov. Hlavným sprievodným znakom bol úpadok gramotnosti a matematických schopností, majúci za následok pokles kvality a množstva informácií a nárast vplyvov rôznych záujmových skupín. V tomto období sa na tróne vystriedalo až 27 cisárov.

Kríza a značné výdavky na projekty ako Koloseum spôsobili postupný úpadok Rímskej ríše a jej premenu na nové krajiny. Kríza alebo úpadok je súčasťou vývoja akejkoľvek civilizácie. Je to obdobie, v ktorom zanikajú nefunkčné časti spoločnosti a postupne sa rodia nové, vhodnejšie pre nové zmenené podmienky.

Ktoré z daných tvrdení vyjadruje hlavnú myšlienku článku?

  1. Každá civilizácia (spoločnosť) sa zrodí, rastie, dosiahne vrchol, klesá až nastane jej úpadok.
  2. Úpadok spoločnosti sa prejavuje iba pri veľkých civilizáciách, ktoré vynakladajú energiu na stavbu symbolických stavieb.

foto: pxhere.com

Print Friendly, PDF & Email

Najčítanejšie