Rapa Nui -

malý kúsok zeme

Civilizácie vznikajú a opäť zanikajú. Z hodín dejepisu si pamätáme hlavne tie, ktoré po sebe zanechali významné kultúrne pamiatky. Existovali však aj civilizácie, ktoré nevošli do dejín vytvorením rozsiahlej ríše či veľkolepých diel a napriek tomu neupadli do zabudnutia.

Veľkonočný ostrov. Tak znie oficiálny názov najvýchodnejšieho ostrova Polynézie, ktorá zahŕňa asi tisíc ostrovov. Rapa Nui (v jazyku polynézskych obyvateľov Veľký Rapa) je skutočne len Malý kúsok zeme (podľa legendy najstarší názov ostrova) v južnej časti Tichého oceánu. Ostrov je jedným z najizolovanejších obývaných miest našej planéty: najbližší obývaný ostrov Pitcairn je vzdialený viac ako dvetisíc kilometrov, pobrežie Čile dokonca takmer štyritisíc. S týmto malým fliačkom zeme (len 163 km2) sa však spája jedna z najväčších záhad nášho sveta. Tou záhadou je miestna civilizácia, ktorá postavila na ostrove obrovské sochy bez použitia vyspelých nástrojov alebo ťažných zvierat a ktoré dnes obdivuje celý svet.

Veľkonočný ostrov bol po prvýkrát osídlený už v 13. storočí pravdepodobne Polynézanmi, ktorí ho obsadili približne okolo roku 1200. Niektoré dôkazy dokonca nasvedčujú tomu, že títo ostrovní osadníci sa dostali do kontaktu s ľuďmi pochádzajúcimi z Južnej Ameriky. O viac ako päť storočí neskôr naň vstúpila prvá noha Európana. Dlho sa predpokladalo, že pôvodní obyvatelia Veľkonočného ostrova sa vzájomne vyhladili v krvavých vojnách, v ktorých bojovali o posledné zvyšky prírodných zdrojov. Zanechali po sebe obrie kamenné hlavy a veľa ostrých predmetov rozosiatych po ostrove, ktorými sa mali navzájom zabíjať. Najnovšie výskumy však túto teóriu vyvrátili. Natíska sa tak otázka, čo teda spôsobilo koniec civilizácie Rapa Nui, keď nie vojny? Stoja za týmto tajomstvom dobyvatelia z Európy alebo samotná príroda ostrova?

Niektorí vedci predpokladajú, že v čase rozkvetu žilo na ostrove až 20 000 ľudí. Keď v roku 1722 dorazili na ostrov Holanďania, nežili na ostrove viac ako tri tisícky ľudí a počet obyvateľstva sa ďalej znižoval. Okolo roku 1877 tu zostala už len stovka domorodcov. Záhadou ostáva, čo spôsobilo taký veľký úbytok domorodého obyvateľstva.

Predpokladá sa, že ostrovania žili neudržateľným spôsobom života. Nekontrolovateľným rozmnožovaním a nezmyselným budovaním a transportom sôch úplne zničili ekosystém – vyrúbali lesy, zdevastovali pôdu, vysušili studne a potoky, vyhubili zver. V dôsledku toho ich postihol hladomor, ktorý viedol ku kanibalizmu a vojnám a nakoniec aj k zničeniu civilizácie ostrova.

Iní si však myslia, že domorodcov zničilo to isté, čo civilizácie Aztékov a Inkov v Južnej Amerike. K zničeniu civilizácie na Rapa Nui malo prispieť práve stretnutie s Európanmi, ktorí na ostrov zavliekli choroby ako kiahne a tuberkulóza, na ktoré nebola imunita domorodcov pripravená. Dielo skazy mali dokončiť lovci otrokov, ktorí odchytávali ľudí a predávali ich na prácu do peruánskych baní.

Okolo civilizácie, ktorá niekoľko storočí ovládala rozlohou malý Veľkonočný ostrov uprostred oceánu, stále existuje veľmi veľa záhad. Napriek tomu dokázala na ostrove vytvoriť jeden z divov sveta.

Čo si (ne)vedel o Veľkonočnom ostrove:

  • Ostrov patrí štátu Čile.
  • Pomenovanie ostrova Veľký Rapa bolo zaužívané tahitskými rybármi, ktorí navštívili ostrov v devätnástom storočí. Názov používali na rozlíšenie medzi Veľkonočným ostrovom a ostrovom Rapa Iti (Malý Rapa), ktorý leží 650 km južne od Tahiti.
  • Veľkonočný ostrov je vulkanického pôvodu.
  • Východná časť ostrova zvaná Poike bola v minulosti samostatným ostrovom. Vyvretým sopečným materiálom z krátera Terevaka sa spojila do väčšieho celku.
  • Domorodci bývali prevažne v jaskyniach, ktorých je na ostrove veľa. Stavali aj obydlia z palmových listov pripomínajúce obrátený čln.
  • Vďaka sochám Moai je ostrov známy na celom svete. Sochy boli vytesané v lome na úpätí krátera Rano Raraku.

V článku sa píše: „Predpokladá sa, že ostrovania žili neudržateľným spôsobom života.“ Ktoré z daných tvrdení vystihuje myšlienku tejto vety?

  1. Úbytok stromov na ostrove spôsobil mnoho problémov. Stromy spevňujú pôdu, zadržiavajú vodu, tvoria plody a obživu, poskytujú hniezdenie pre vtákov a príbytok pre zver. Ich úbytok a vyklčovanie spôsobilo zrútenie ekosystému ostrova.
  2. Po príchode Európanov na ostrov došlo k rozšíreniu populácie ostrova, ktorá vyťažila všetky prírodné zdroje natoľko, že úplne zanikol pôvodný ekosystém ostrova.

foto: pxhere.com

Print Friendly, PDF & Email

Najčítanejšie