Reinhold Messner –

posledný dobrodruh?

Dnes si  predstavíme dobrodruha, ktorý je súčasnej mladej generácii málo známy, ale ktorého odborníci považujú za jedného z najúspešnejších cestovateľov, horolezcov a expertov na prežitie v extrémnych podmienkach. Talian s nemeckou národnosťou – Reinhold Messner.

Detstvo
Cestovateľ sa narodil 17. septembra 1944 v severnom Taliansku v provincii Brixen do veľkej rodiny (mal osem súrodencov). Život po druhej svetovej vojne bol v tejto hornatej oblasti veľmi náročný. Hoci už od útleho detstva musel pomáhať na rodinnej farme, už vtedy sa rozhodol stať sa horolezcom a cestovateľom. Jeho dobrodružná púť začala v piatich rokoch, keď s otcom zdolal svoju prvú trojtisícovku – vrch Sass Rigais.

Vo veku dvanásť rokov mu už nerobilo problém samostatne zliezať horské steny so stupňom náročnosti 3. Pre svoju lezeckú vášeň však zanedbával školu, v ktorej prepadol na maturite. Napriek tomu  neskôr vyštudoval stavebné inžinierstvo. Väčšinu svojej ranej kariéry strávil ako učiteľ matematiky a telocviku, ktorému vďaka priaznivému rozvrhu ostávali tri dni týždenne na lezenie. Do roku 1970, keď sa vydal na prvú osemtisícovku, už mal za sebou zdolanie juhoamerických Ánd.

Tragické „skúšky dospelosti“
V roku 1970 sa spolu s jedným z bratov vydal na svoj prvý výstup na osemtisícovku – na Nanga Parbat (8 125 m, deviaty najvyšší vrch Zeme). Horu síce  zdolali, navyše cestou, ktorú skúsení horolezci považovali za nezdolateľnú. Výstup ich však natoľko vyčerpal, že Reinholdov brat Günther pri zostupe zahynul a sám Reinhold prežil iba so šťastím (prišiel o 6 prstov na nohách).

Tento neúspech  ho neodradil od jeho ambicióznych cieľov. Už o pol roka neskôr bol opäť v Himalájach s cieľom zdolať horu Manaslu (8 156 metrov, ôsmy najvyšší vrch Zeme). Žiaľ, aj táto expedícia skončila tragédiou. V noci po dosiahnutí vrcholu zastihla expedíciu silná búrka, v ktorej zahynuli dvaja členova expedície. Reinhold po dvoch tragédiách po sebe čelil značnej kritike svojho okolia. Jeho odporcovia mu vyčítali, že pre osobné ambície vystavuje expedície neprijateľnému riziku. Na pozadí týchto udalostí sa rozhodol dramaticky upraviť svoj štýl lezenia. A práve táto zmena z neho urobila svetovú legendu.

Legendárne výstupy
Reinhold si uvedomoval, že nemôže riskovať ďalšiu podobnú tragédiu. Preto sa rozhodol, že výstupy bude robiť s malým tímom ľudí alebo sám. Navyše si zaumienil používať iba minimum zásob a žiaden kyslík.

V roku 1975 dokázal iba s jediným kolegom zdolať za tri dni horu Gašerbrum I – Hidden Peak (8 068m, jedenásty najvyšší vrch Zeme) – v tej dobe absolútny svetový rekord. S tým istým kolegom zdolal v roku 1978 úplne bez kyslíka Mount Everest. Takýto výkon bol dovtedy lekármi považovaný za fyzicky nemožný. V krátkom čase opäť dokázal ako prvý na svete úplne sám – bez podporného tímu – pokoriť osemtisícovku Nanga Parbat, ktorá bola pre jeho brata osudnou. Sólo výstupy bez kyslíka sa mu tak zapáčili, že v priebehu nasledujúcich ôsmich rokov zdolal všetky hory nad osem tisíc metrov (na zemi je 14 vrchov, ktoré majú hlavné vrcholy vyššie ako 8 000 m, z toho 10 v pohorí Himaláje a 4 v pohorí Karakoram).

Expedície a súčasnosť
Po zdolaní najvyšších pohorí na svete (všetkých kontinentoch) Reinhold nezanevrel na horolezectvo, ale rozhodol sa testovať svoje hranice aj iným spôsobom: pešími sólo expedíciami v najnehostenejších podmienkach sveta. V roku 1990 zdolal pešo bez použitia akejkoľvek techniky Južný pól (2 800 km), v roku 1993 zase Grónsko (2 200 km). V roku 2004 prešiel pešo bez externej podpory naprieč púšťou Gobi (2 000km). Pokoril aj najnebezpečnejšiu púšť sveta Taklamakan (druhá najväčšia piesková púšť na svete, v preklade aj Miesto bez návratu alebo Púšť smrti). Precestoval všetky svetadiely. Zo svojich ciest spracoval desiatky dokumentárnych filmov a kníh, ktoré zaznamenali veľký medzinárodný ohlas.

V súčasnosti sa tento nestarnúci 73-ročný dobrodruh popri neustálej tvorbe dokumentárnych filmov a kníh venuje osvete za environmentálne uvedomelú spoločnosť a budovaniu svojho múzea o prírode a horách.  Nepoľavuje ani vo svojej veľkej vášni – honbe za Yetim.

Yeti – skutočnosť či fikcia?
Stalo sa to v roku 1986. Reinhold sa nachádzal na jednej zo svojich expedícií v Tibete, kde v priebehu niekoľkých hodín dvakrát zazrel podivné, ozrutné stvorenie podobné človeku, pokryté srsťou a pohybujúce sa v zasneženom teréne s neuveriteľnou ľahkosťou. Kvôli hmle nemal na bizarnú postavu dobrý výhľad, ale aj tak to stačilo na to, aby nasledujúce roky zasvätil intenzívnemu pátraniu po Yetim. Precestoval Pakistan, Nepál, Bhután, Indiu, Mongolsko a Kazachstan. Žiaľ, už ho nikdy viac nezahliadol. Jeho intenzívny výskum prispel k značnému objasneniu mýtov zahaľujúcich toto bájne stvorenie Himalájí. S najväčšou pravdepodobnosťou sa totiž dá predpokladať, že Yeti nie je nič iné, ako špecifický druh obrovského medveďa tibetského ukrývajúceho sa vysoko v horských jaskyniach, ktorý v ohrození dokáže obratne chodiť takmer vzpriamene na zadných nohách. V kombinácii s ľudskou fantáziou tak vznikla legenda o Yetim. Sám Reinhold je týmto zistením mierne sklamaný, pretože chýba priamy dôkaz o jeho existencii. Ktovie, v budúcnosti možno predsa budeme počuť o ďalšej Messnerovej expedícii do Himalájí s cieľom vypátrať humanoida Yetiho.

Najväčšie úspechy Reinholda Messnera

  • Ako prvý horolezec na svete zdolal všetky osemtisícovky bez kyslíkového prístroja
  • Ako prvý na svete nepoužíval pri lezení na osemtisícovky laná
  • Uskutočnil viac ako 2 500 výstupov v kariére
  • Prvý horolezec, ktorý zdolal Mount Everest celkom sám
  • Je držiteľom dvanástich prvenstiev vo výstupoch na nebezpečné vrcholy
  • Lyžoval na zasnežených kopcoch Antarktídy
  • Napísal  doteraz viac ako 80 úspešných kníh
  • Zdolal najvyššie vrcholy všetkých kontinentov

Upozornenie: Informácie obsiahnuté v tomto článku nie sú návodom, ani inšpiráciou, ako prežiť a ako sa správať v prírode. V žiadnom prípade by ste nemali akokoľvek opakovať alebo napodobňovať v článku spomínané kúsky, techniky, nápady a udalosti. Úlohou článku je pobaviť čitateľa. Každý pobyt v prírode je spojený s rizikom. Preto, ak sa do prírody chystáte, vždy svoj zámer a cieľ vopred konzultujte s niekým skúseným.

Tím redakcie Stromu života
foto: pxhere.com

Print Friendly, PDF & Email

Najčítanejšie