Zmena klímy –

náš zánik?

Pred viac než štyrmi tisícmi rokov došlo k približne sto rokov trvajúcemu poklesu teploty a s tým spojenému nárastu sucha, čo viedlo v starovekom svete ku kolapsu viacerých veľkých civilizácií.

Padla mocná Akadská ríša, aj egyptské Staré kráľovstvo, v problémoch sa ocitla dokonca aj civilizácia okolo rieky Indus a aj starí Číňania okolo rieky Jang-c´-ťiang. Od pravidelných záplav rieky Níl bol Egypt závislý. Keď záplav ubudlo, poľnohospodárstvo napokon skolabovalo a v krajine prepukol taký rozsiahly hladomor a nepokoje, po ktorých sa vtedajší štát zrútil. Podobný osud postihol Akadskú ríšu, ich úrodné polia severnej Mezopotámie ostali neobrobené, obyvatelia v zúfalstve postavili 180 kilometrov dlhý plot proti utečencom zo suchých oblastí. Tento jav (dočasné ochladenie) sa z času na čas na planéte objaví. Naposledy to Zem postihlo v polovici druhého tisícročia nášho letopočtu počas malej doby ľadovej. A pre Európu to malo nemalé sociálne a politické dopady. Niečo podobné sa deje aj dnes, len v opačnom smere – klíma sa otepľuje. Problémom je to, že sa to deje intenzívnejšie, rýchlejšie a na celej planéte. A zatiaľ bez zjavnej nádeje návratu do „normálu“.

Proces je sprevádzaný nárastom teploty, ale napríklad aj vrtochmi počasia. To sa vďaka väčšiemu množstvu tepelnej energie prejavuje napríklad silnejšími hurikánmi. Mení sa aj režim zrážok – niekde padne oveľa viac vody v kratšom čase, inde zas pre zmenu neprší vôbec, v nebývalej miere sa objavujú požiare aj povodne. To všetko sa dotýka ľudí na celom svete – priamo, či nepriamo. Od klímy, v akej sa pohybujeme od vzniku poľnohospodárstva, sa posúvame do nepreskúmaných oblastí. Tieto oblasti Zem poznala naposledy za čias, kedy o nejakej ľudskej civilizácii ani nechyrovala. Všetky ľudské civilizácie až po tú dnešnú, vznikli a existovali v dlhom období veľmi stabilnej klímy holocénu.

Viera v to, že dnešná civilizácia so 7,6 miliardami ľudí môže prosperovať aj vo svete, ktorý sa oteplí o jeden, dva či tri stupne Celzia, nie je podložená žiadnou skúsenosťou, ani teoretickými základmi. To, čo zažili staroveké civilizácie, môže byť len slabým odvarom zmien, ktoré nás čakajú a asi sa im nevyhneme. Nárast globálnej teploty dneška súvisí s nárastom množstva oxidu uhličitého a metánu v ovzduší. Tie pôsobia ako deka položená na planétu, ktorá ju zohrieva.

Pre nás to v praxi znamená, že aj pred viac než tromi miliónmi rokov bolo v atmosfére toľko uhlíka ako je v súčasnosti. Priemerná globálna teplota bola vtedy o dva-tri stupne vyššia ako dnes a hladiny morí boli vyššie približne o 25 metrov. Prejavy klimatickej zmeny cítiť už dnes. Napríklad najsevernejšie mesto sveta, v ktorom je v zime aj o 10 stupňov teplejšie než by malo byť. Súostrovia v Tichomorí, ktoré zalieva čoraz vyššia hladina morí. Ak budeme pokračovať vo vypúšťaní CO2 takým tempom ako v súčasnosti, musíme sa pripraviť na to, že na konci storočia bude leto v Bratislave podobne horúce ako leto v dnešnom Tripolise.

Klíma sa mení veľmi rýchlo, a tomuto tempu sa príroda, ani ľudské spoločnosti nestíhajú prispôsobiť bez vážnych sociálnych, ekonomických, politických aj geopolitických dopadov. Kým v minulosti sa ľudia mali pred zmenami klímy kam posunúť, dnes je to omnoho náročnejšie. Vhodné miesta sú už totiž dávno obsadené. To ale neznamená, že k migračným tlakom nedochádza a dochádzať nebude. Napokon, ani Akaďanom kedysi múr nestačil.

Príčiny nárastu globálnej teploty majú dlhodobé účinky – polčas rozpadu CO2 v ovzduší sa počíta v stovkách, metánu v desiatkach rokov. Aj keby sme v tomto momente prestali vypúšťať ďalšie emisie, tie, ktoré sme už vypustili, budú na vývoj teplôt a klímy vplývať ešte veľmi dlho a potenciálne sa ich vplyv ešte rozvinie. Riešením by mohlo byť odsatie CO2 z atmosféry, to sa však prinajmenšom zatiaľ javí byť veľmi energeticky náročné.

Extrémne prejavy počasia naprieč planétou – silnejšie búrky, prudšie prívalové dažde, dlhodobejšie a silnejšie suchá, viac a ničivejších požiarov aj záplav. Rastúca hladina morí, ohrozenie prímorských oblastí a obzvlášť husto obývaných a úrodných delt riek ako je Níl, Indus či Mekong s vysokým potenciálom pre migráciu. V spojení so silnejšími búrkami, respektíve extrémnejšími prejavmi počasia to spôsobuje, že niektoré oblasti budú častejšie a viac zatápané a postupne prakticky neobývateľné. Mnohé ostrovné krajiny trpia týmto problémom už dnes.

Ohrozená bude aj základná potravinová bezpečnosť – na niektorých miestach planéty síce potenciálne vznikne priestor k pestovaniu plodín (v Kanade či v Rusku), na väčších plochách s viac obyvateľmi sa však stráca. Rastúca teplota zároveň celkovo zníži plodnosť hlavných plodín. Napríklad ryža má v mnohých krajinách, ktoré od nej závisia, na mále už dnes – podľa staršieho výskumu univerzity v Readingu stačí, aby teplota počas kvitnutia vystúpila na hodinu na 35 stupňov Celzia a veľká časť rastlín príde o semená. Mnohé krajiny, ktoré pestujú ryžu, pritom dnes nie sú od tejto hranice ďaleko. To sa týka aj iných plodín, odvetví a regiónov. Riešením môžu byť nové hybridy či geneticky modifikované organizmy, v prípade mäsa aj mäso pestované v laboratóriách. Horšia potravinová bezpečnosť vedie k sociálnym pnutiam a potenciálne zhoršenej bezpečnosti.

Klimatická zmena je už dnes v mnohých krajinách považovaná za top riziko pre ich bezpečnosť. V mnohých prípadoch môže viesť až k terorizmu, napríklad v Nigérii. Ľudstvu sa dlho darilo znižovať počet ľudí trpiacich hladom, v minulom roku však ich počet po rokoch  opäť stúpol. Podľa OSN za to môžu nielen ozbrojené konflikty, ale práve aj zmeny klímy. S hladom zároveň v začarovanom kruhu narastá ďalšie riziko konfliktov a rastie aj počet ľudí odhodlaných migrovať. Spôsobí tento jav pád aj našej, modernej civilizácie?

Tím redakcie Stromu života
foto: pxhere.com

Print Friendly, PDF & Email

Najčítanejšie