Bavlník chlpatý

Dnes si bez bavlníka textilný priemysel nevieme predstaviť. Po celom svete sa šíri trend nosenia odevov vyrobených z prírodných látok. Kto by sa chcel pariť v tričku z umelých vlákien alebo v nepriedušných letných šatách?

Bavlnik-chlpaty1

Bavlna v porovnaní s hlavnými konkurentami vlnou a plátnom je chladivá, elegantná a vkusná. Pokiaľ však ide o utrpenie, žiadna iná rastlina ho nepriniesla toľko ako bavlník, ktorý bude neustále spájaný s otroctvom.

Bavlník rastie vo voľnej prírode ako trvalka a dosahuje značnú výšku. Na hospodárske účely sa pestuje jednoročná rastlina s krátkou stonkou z dôvodu ľahšieho zberu. Evidujeme 39 druhov bavlníka, ale bol to bavlník chlpatý, známy ako mexický bavlník, ktorý napokon ovládol svet. Dnes predstavuje až 90 % úrody bavlny vo svete.

Bavlník je jednou z najvýznamnejších technických plodín na svete. Bavlnené vlákna slúžia na zhotovenie tkaných výrobkov, od obväzov, vaty, plienok až po mušelín a papier. Olej z lisovaných semien bavlníka sa využíva pri výrobe mydla, margarínu a jedlého oleja. Veľmi krátke bavlnené vlákna sa uplatnili v kozmetike, pri výrobu dynamitu i plastov. Zmrzlina, pyrotechnika, či žuvačka, to všetko obsahuje bavlnenú celulózu. Kým však ľudia zistili, že bavlna sa môže využívať aj priemyselne, znamenala len jedno: tkaninu.

Bavlnik-chlpaty2

Spracovanie bavlny a jej príprava na tkanie bolo spočiatku spájané s ľudskou drinou. Bavlna začínala svoju púť ako tobolka so semenami obrastenými chumáčikmi dlhých bielych jemných chĺpkov, ktoré sa vytvorili po odkvitnutí.  Česáči (zberači) potom sčesali chumáčiky bielych vláken do kapsy prehodenej cez rameno. Robotníci zbavovali tobolky semien ťahaním po doske obitej klincami, aby tak oddelili chumáčiky vlákien, ktoré tvorili predpriadzu. Z nej sa neskôr zhotovili nite. Keď všetky zvyšky nečistôt odstránili, pristúpili k mykaniu (česaniu), aby natiahli vlákna a pripravili ich na zhotovenie priadze. Priadza sa následne použila na tkanie látky.

Zhotovovanie bavlnených látok sa pravdepodobne rozšírilo z Pakistanu na východ do Číny, Japonska a Kórey a na západ do Európy. Bavlna bola až do 18. storočia drahou komoditou. Dovtedy domáce spracovanie bavlny sa spriemyselnilo. Masová produkcia bavlnených látok sa zvyšovala vďaka technickému novátorstvu, spriadacemu stroju, stroju na čistenie surovej bavlny a odstraňovania semien a novopostaveným pradiarňam. Zisky plynúce z pestovania bavlny vyvolali priemyselnú revolúciu.

Medzitým vznikali ďalšie bavlníkové plantáže. Pestovanie bavlny však vyčerpávalo pôdu a plantážnici začali brať najúrodnejšiu pôdu domorodcom. Bavlna tak prispela do ďalšej tragickej štatistiky v histórii.

Bavlnik-chlpaty3

Keď sa bavlna stala najväčším vývozným artiklom Ameriky, závratne stúplo aj vlastníctvo otrokov. Odhaduje sa, že na bavlníkových plantážach pracovalo vyše milióna čiernych otrokov. V roku 1855 juh USA vyzbieral 900 miliónov kilogramov bavlny a priemyselný sever USA začal bavlnu spracúvať. Po občianskej vojne v USA sa pestovanie bavlny presunulo do iných častí sveta, do Číny a do Afriky. Štáty západnej Afriky sa neskôr stali štvrtým najväčším vývozcom bavlny na svete.

Bavlna je také skvelé prírodné vlákno, že odev ušitý z nej sa dá nosiť doslova večne: do práce, na šport i na slávnostné chvíle. Vlákno je natoľko univerzálne, že sa môže tkať, pliesť, vyrábať z neho menčester alebo čipka. Bez ohľadu na to, o aké príležitosti ide, bavlna je tou najlepšou voľbou.

Z daného dôvodu dopyt po bavlne neustále rastie. Produkcia bavlny sa zvyšuje a prináša so sebou aj nežiadúce fakty. Pre zvýšenie úrodnosti sa používajú mnohé chemické látky, čím sa znehodnocuje pôda i voda a pri zbere bavlny sa dodnes využíva detská práca.

Vedeli ste, že:

  • Semená bavlny nájdené v Peru sú datované do obdobia 450 rokov pred naším letopočtom.
  • „Cotton gin“ nie je žiaden alkoholický nápoj. Bol to stroj na odstraňovanie vlákna bavlny zo semien (gin je skrátene angine, t.j., stroj/motor).
  • Využívajú sa všetky časti rastliny, nedochádza k žiadnemu plytvaniu rastliny.
  • Vlákna sú hlavným dôvodom pestovania bavlny, ale semiačka sa používajú ako potrava pre zvieratá alebo na lisovanie oleja. Zvyšné semená rastliny sa zasadia na ďalšiu úrodu.
  • Názov bavlna pochádza z arabského slova „Qutn“, čo znamená fantázia. Bavlna bola kedysi známa ako rastlinná vlna.
  • Bavlna má biele, žlté alebo červené až fialové kvety. Bavlnené vlákna môžu byť biele, zelené, hrdzavo sfarbené, ružové alebo hnedé. Najčastejšie pestované odrody bavlny majú biele vlákna.
  • Približne 227 kilogramov bavlny sa môže zmeniť na 680 000 vatových tampónov, 215 párov džínsov, 750 košiel alebo 4 300 párov ponožiek.
  • Aztékovia používali hnedé bavlnené vlákna ako platidlo. Starí Peruánci využívali tmavé bavlnené vlákna na výrobu rybárskych sietí (tmavé vlákna znižujú viditeľnosť sietí vo vode).
  • Bavlna môže absorbovať vodu až na 27 násobok svojho objemu.

martina koncalova

„Mám veľkú záľubu: som členkou dobrovoľného hasičského zboru.“

 

Z textu vyplýva, že:

  1. Bavlna je plodina, ktorá sa pestuje na výrobu tričiek, kobercov a priemyselných textílií.
  2. Bavlna nie je veľmi vhodná plodina pre priemyselné strojové spracovanie.

foto: wikimedia, pixabay

Print Friendly

Najčítanejšie