Dar

Bol koniec januára. V malej chalúpke učupenej pod zasneženými horami sedel za oknom starček. Popíjal svoj poobedný čaj a pozoroval, ako vonku vystrája zimná meluzína. Už dávno si zvykol na samotu, musel. Keď bol ešte so starenkou, bolo im spolu veselšie, aj keď sa ich jediná dcéra rozhodla odsťahovať po štúdiách do mesta a tam hľadať svoje šťastie.

Dar1

Dnešný deň bol pre starčeka sviatočný, oslavoval narodeniny. Hneď zavčas rána k nemu pribehol sused a poprial mu ešte dlhý a spokojný život. Starčeka však trápilo čosi iné. Už dlho ho neprišla pozrieť dcéra Elena s mužom a aj malej Hanke, by sa veľmi potešil. Nemusel by dnes oslavovať len s Ťapkom a Lízou, ktorá už dávno vylízala svoj sviatočný prídel mlieka. Pri tomto premýšľaní starček zadriemal. Z poobedňajšieho podriemkavania ho vytrhol zvuk motora. Pred domom zaparkovalo krásne, nové auto. Vystúpila z neho Elena aj s dcérou.

Hanka veselo džavotala okolo mamy, ktorá z kufra vytiahla dve plné tašky. V oboch boli darčeky pre deduška. V jednej ešte ten vianočný.

Elena sa len stroho zvítala s otcom, zato malá Hanka k nemu utekala.

„Deduško, deduško, doniesli sme Ti darček, dnes máš narodeniny.“ Hanka z celej sily objala starkého a vtisla mu bozk na obe líca.

„Ja viem moja malá.“ Starký vzal vnučku do náručia a v očiach sa mu zaleskli slzy šťastia.

„Deduško, ty plačeš?“ opýtalo sa starkého a upriamilo pozornosť na mamu.

Dar2

„To ja len tak, od šťastia, že ste prišli,“ ešte tuhšie si privinul dievčatko a obrátil pohľad na jej mamu.

„Elenka, čakal som ťa celé sviatky. Vyzeral z okna, kedy prídeš a Vás nikde. Ako vidím, máš nové auto.“

„Nemohla som otec, mala som veľa práce, nedalo sa, ale priniesli sme Ti niečo.“ Pri týchto slovách Elena na otca ani nepozrela, hľadela do zeme.

Starček hladkal vnučku po vlasoch a ona mu rozprávala o všetkom, čo jej priniesol Ježiško pod vianočný stromček. Bol tak šťastný, že jeho najbližší si dnes našli cestu k nemu.

Líza sa obšmietala a mňaukala okolo, aj ona sa chcela zoznámiť s členom rodiny. Starček pohladil mača po kožúšku a Hanka urobila to isté. O chvíľu pribehol aj Ťapko a to už mala Hanička nových kamarátov.

Elena pozorovala otca, ako žiari šťastím. Ozývalo sa v nej svedomie, za otcom chodí ozaj málo. Vždy je niečo dôležitejšie.

„Nerozbalíš si tie darčeky?“ opýtala sa Elena otca.

„To, že si dnes prišla, je pre mňa tým najväčším darom.“ Starček pozrel vrúcne na dcéru a dodal. „Elena jedno si zapamätaj: ľudské teplo ničím nenahradíš.“ Tieto slová boli pre dcéru veľmi nepríjemné, no čím dlhšie hľadela na svojho otca, ako sa s láskou hrá s vnučkou, tým viac aj ona cítila, ako ju napĺňa pocit šťastia. Čochvíľa sa aj ona pridala k starkému a Hanke a všetci traja si sadli za stôl a popíjali čaj. Až keď sa zvečerilo a oblohu už zasypali hviezdy, pobrali sa Elena aj s malou Hanou na spiatočnú cestu domov.

Dar3

Hanke sa veľmi nechcelo odísť od starkého, Lízy a Ťapka, bolo jej tu dobre. Pri rozlúčke s dedkom jej vyhŕkli slzy.

„Mami, mami, prídeme pozrieť dedka aj nabudúce?“ opýtala sa prosebným hlasom mamy.

„Neboj sa Hanka, prídeme čoskoro.“

Elena podišla k otcovi, tuho ho objala a on ju pohladil po vlasoch.

„Ďakujem Ti dievčatko, že si dnes našla ku mne cestu.“ Otec objímal svoju dcéru a Hanku tento pohľad na mamu so starkým veľmi tešil.

Elena pri rozlúčke sľúbila, že čoskoro prídu s Hankou pozrieť deduška znova.

Starček ešte hodnú chvíľu pozeral za odchádzajúcim autom. V ten večer dostal ten najkrajší narodeninový darček od tej doby, čo už s ním nebola starenka. Po dlhom čase opäť cítil, že je milovaný.

 

Katarína Olejňáková

“Mám rada ľudí s veľkým srdcom, knihy, nádych histórie, vietor vo vlasoch a zelenú farbu trávy.”

 

foto: staticflickr, pixabay

Print Friendly

Najčítanejšie