Rýchla móda

Obdobie zliav vždy láka veľké množstvo ľudí. Nákupné centrá sú plné nakupujúcich, ktorí hľadajú to, čo práve letí alebo hľadajú oblečenie, ktoré sa „oplatí“ kúpiť, pretože je lacné. Ako sa hovorí: „No, nekúp to!“

Rychla-moda1

Čo sa skrýva za nízkou cenou oblečenia? Kto ho vyrobil? O pôvode potravín na pultoch hypermarketov sa zaujímame neustále a pravidelne kontrolujeme krajinu ich pôvodu. Ale čo naše oblečenie? Vieme čo je na štítku trička? Vieme, čo vypovedá názov krajiny o pôvode oblečenia? Čo sa skrýva za nápisom „Made in Bangladesh“?

Za malým, bielym štítkom prišitým vo vnútornej časti oblečenia sa v drvivej väčšine skrýva ťažká práca mladých žien a detí v podmienkach, ktoré si my Európania nedokážeme ani len predstaviť. Predstavu o ich ťažkej práci, ktorú asi žiadne slová nedokážu opísať, vám poskytne celosvetovo uznávaný dokument pod názvom Sweatshop – Deadly Fashion https://www.youtube.com/watch?v=-SCHfV97D7I.

Podobné továrne, či továrne s ešte horšími podmienkami, denne chrlia státisíce kusov oblečenia doslova na jedno použitie, ktoré vydrží zväčša len jednu sezónu. Následne končí v preplnených skriniach alebo na skládkach. V lepšom prípade ako druhotná surovina pre výrobu handier alebo kobercov.

Rychla-moda2

Nákupné šialenstvo spôsobuje neustále sa hromadenie oblečenia v našich šatníkoch. Priznajme si, že je nám ľúto ich vyhodiť, hoci ich už dávno nepoužívame. Vieme, že si môžeme kúpiť nové a zlacnené oblečenie, ktoré práve vystihuje najnovšie trendy módy. Konzumný trend, takzvaný fast fashion – rýchla móda, ovládol celý svet.

Dopyt po móde neutícha, preto sa každý deň šijú nové tričká, džínsy, vyvážajú sa do celého sveta. Tí, ktorí na tomto konzumnom spôsobe života zarábajú, nie sú ľudia sediaci za šijacím strojom. Je to skupina ľudí, ktorých prvoradým cieľom je mať čo najnižšie náklady na výrobu s čo najväčším ziskom. To má za následok nízku kvalitu daného výrobku, o ktorej však neuvedomelý kupujúci ani netuší. To zistí až vtedy, keď zakúpené tričko operie párkrát za sebou. Zmeny sú viditeľné – farba vybledne, tvar sa stratí, objavia sa žmolky, gombíky odpadnú alebo sa v tkanine vytvoria dierky. Na prvý pohľad sa zdá, že sme aj tak o nič neprišli, veď tričko bolo v akcii a za pár eur si kúpime nové a módnejšie. Ale skutočnosť je úplne iná.

Na tričku, ktoré sme si kúpili, zarobili len bohatí majitelia a akcionári módnych značiek alebo obchodov. Všetci ostatní, od výroby až po zákazníka utrpeli stratu.

Trpia pestovatelia bavlny a ich pôda, pretože sú donútení používať nadmerné množstvo pesticídov. Trpia ľudia, ktorí látky tkajú a spracovávajú, pretože pri čistení, farbení a úprave textílií sa používa veľa toxických chemikálií a nebezpečných ftalátov. Tie sa vypúšťajú a vylievajú do vody, dostávajú sa do riek a oceánov. A tie máme všetci spoločné. V Číne už vzniklo aj nové úslovie: Ak chceš vedieť, aká je módna farba tejto sezóny, pozri sa na farbu našich riek“.

Rychla-moda3

Nebezpečné ftaláty, ktoré sa dostávajú do prírody a ktoré zostávajú v oblečení, sú nebezpečné. Spôsobujú mnohé ochorenia imunity, rakovinu kože, poruchy správania a alergie nielen u ľudí, ktorí tieto oblečenia nosia, ale aj u tých, ktorí ich vyrábajú. A tak je zdravie nás všetkých ohrozené.

Nehovoriac o tom, že módny priemysel je toxický aj pre našu myseľ. Neustále bombardovanie reklám novými kúskami oblečenia, módnych časopisov plných chudých modeliek, ktoré aj vo vreci vyzerajú fantasticky a podporovanie nakupovania nových kúskov, pretože inak by sme boli „out“, spôsobuje mnohé psychické poruchy. Koľko žien už podľahlo ošiaľu vychudnutej postavy a neustále sa meniacim módnym trendom a naháňaním sa za ich kúpou. Ani netušia, ako rýchlo a ľahko sa stávajú psychickými otrokmi módneho priemyslu.

Najhoršie sú na celom kolobehu ženy, mladí ľudia a deti, ktoré novodobé otroctvo v textilnom a odevnom priemysle prežívajú každý deň. Ich nútená práca v neľudských podmienkach s 10 – 12 hodinovým pracovným časom, bez pracovnej zmluvy, bez poistenia, či akejkoľvek dovolenky, im nasadila neviditeľné putá. Ich plat je mizerný, napríklad v Bangladéši je to asi 60 € za mesiac, pričom pracujú aj 60 hodín týždenne.

Práve toto sa skrýva za nenápadným štítkom na tričku, ktoré si môžete kúpiť so zľavou 70 %. Aký máte teraz názor na lacné oblečenie? Naozaj ho potrebujete? Dokážete sa mu vyhnúť? Zostanete fanúšikmi neustáleho nakupovania alebo sa pokúsite sa o zmenu?

Vedeli ste?

Viete z čoho sa skladá cena trička napríklad z Bangladéša? Len 1 % patrí robotníkovi, až 75 % ide značke samotnej a zostávajúcich 24 % tvoria náklady továrne na nákup nití, zipsov a náklady na logistiku.

stanka blahova _ hrusov

„Svoj voľný čas venujem záchranným prácam na hrade Hrušov. Preto mi hovoria hradná pani.“

 

Ktoré z daných tvrdení vystihuje hlavnú myšlienku článku?

  1. Článok poukazuje na to, že za výrobou lacného oblečenia sa skrýva ťažká a zdraviu nebezpečná práca ľudí z tretieho sveta.
  2. Článok poukazuje na to, že textilné výrobky sú škodlivé pre životné prostredie.

foto: wikimedia, pixabay, staticflickr

Print Friendly

Najčítanejšie