Ako to dokážu?

Ľudí odjakživa fascinuje jedna z najvýznamnejších udalostí vo svete zvierat: migrácia lososov. Čo je také zaujímavé na presune týchto rýb? Predovšetkým to, že dokážu prekonať najrôznejšie nástrahy a prekážky počas dlhej cesty z hlbín oceánu proti prúdu riek až do vnútra kontinentov. To, ako to dokážu, je ešte aj dnes zahalené rúškom tajomstva.

Lososovité ryby majú svoj pôvod na severnej pologuli, ale prostredníctvom človeka sa postupne rozšírili aj na juh (Čile a Nový Zéland). Väčšina zástupcov tohto rodu je schopná rozmnožovania len v sladkých vodách. Preto každý rok tiahnu z otvoreného oceánu do riek, kde dochádza k ich výteru.

Pozoruhodná je predovšetkým schopnosť lososov nájsť pri migrácii svoju rodnú rieku, v ktorej následne prebehne rozmnožovanie. S podobnou vlastnosťou sa môžeme stretnúť aj u iných živočíchov. Prečo sa tak deje? Návrat na rodné miesto totiž so sebou prináša určité výhody, ako napríklad to, že organizmus živočícha je už prispôsobený na lokálne podmienky tohto miesta (napríklad ústia rieky).

Vedci si dlho lámali hlavy nad tým, ako dokáže losos nájsť svoje rodisko, ktoré je často vzdialené aj niekoľko tisíc kilometrov od miesta, kde strávi väčšinu svojho života. Dnes už vieme, že pri tom zohráva dôležitú úlohu schopnosť zapamätať si zloženie („vôňu“ ) vody v rieke. Už pri svojom narodení si lososy vtlačia do pamäte určité podmienky okolitého prostredia a práve tieto podmienky vyhľadávajú počas svojej migrácie. Proces vštepovania si „vône“ riey pravdepodobne prebieha počas celého pobytu ryby v mieste svojho rodiska, čo môže trvať aj niekoľko rokov, kým nenarastie do dĺžky približne 20 – 25 cm.

Ako sa ukázalo, pre lososy je počas migrácie nesmierne dôležitý čuch. Práve pomocou neho dokážu rozlíšiť rôzne aminokyseliny, soli, kovy a feromóny, ktoré sa nachádzajú vo vode. Prečo je čuch taký dôležitý pri migrácii? Pretože pomocou neho vyhľadávajú rovnaké chemické zloženie vody, aké bolo v čase ich pobytu na rodnom mieste. Čuch však nie je jediným orgánom, ktorý lososy používajú počas svojej migrácie.

V uplynulých rokoch sa podarilo vedcom dokázať, že rovnako ako čuch, je pre lososy dôležitá aj schopnosť magnetorecepcie, pomocou ktorej dokážu vnímať magnetické pole našej Zeme. Túto schopnosť používajú hlavne vtedy, keď sa snažia nájsť ústie rieky. Len pred pár rokmi boli u týchto rýb objavené bunky, v ktorých sa nachádza minerál magnetit. Tento prvok v bunkách reaguje na magnetické pole rovnako ako strelka v kompase.

Napriek tomu, že sme sa za posledné roky dozvedeli veľa nových informácií o živote lososov, stále ešte nevieme o nich všetko. Ich schopnosť migrovať tisíce kilometrov cez otvorený oceán a tok rieky nás tak bude udivovať aj naďalej.

Čo si nevedel o lososoch:

  • Medzi lososy patria dva rady rýb, ktoré sú označované ako Salmo salar (asi 40 druhov), žije prevažne v Atlantickom oceáne, a Oncorhynchus (asi 12 druhov), ktorý sa vyskytuje vo vodách Tichého oceánu.
  • Mnoho lososov počas migrácie uhynie, či už od vyčerpania alebo v dôsledku rôznych nástrah, ktoré ich čakajú počas cesty. Mŕtve lososy sú však dôležitým zdrojom živín pre miestny ekosystém.

Ktoré z daných tvrdení nevyplýva z textu?

  1. Jedinú a dôležitú úlohu pri migrácii lososov zohráva schopnosť pamätať si vlastnosti vody v rodnej rieke.
  2. Lososy pri migrácii využívajú schopnosť pamätať si vlastnosti vody v rodnej rieke, čuch a schopnosť vnímať magnetické pole Zeme.

foto: pixabay.com, pxhere.com

Print Friendly, PDF & Email

Najčítanejšie