Asterixov čarovný

nápoj

Zatiaľ čo niektoré rastliny zasiahli do chodu dejín len v malej miere, táto rastlina je ich presným opakom. Históriu doslova schmatla pod krk a zmocnila sa jej takou silou, až sa stala legendou a ovplyvnila chod dejín.

Touto rastlinou je čajovník čínsky (Camellia sinensis) a z nej získaná lahodná tekutina takmer zničila čínsku kultúru, stála v pozadí prijatia americkej Deklarácie nezávislosti a v juhovýchodnej Ázii zotročila státisíce ľudí.

Anglickú domácnosť si dnes nevieme bez šálky dobrého čaju ani predstaviť a Japonsko neustále spájame s obradnou prípravou lahodne voňajúceho čaju. Viete prečo? Hlavne vďaka jeho upokojujúcim vlastnostiam, získanými máčaním sušených lístkov čajovníka. Vedec a spisovateľ Samuel Johnson sa už v roku 1757 vo svojom časopise Literary Magazine prihováral za čaj, keď opisoval poznatky človeka, ktorý dvadsať rokov zapíja svoje pokrmy len odvarom z tejto fascinujúcej rastliny. Čajom si spríjemňuje večer a s čajom víta i ráno.

Ako už viete, čaj sa pripravuje z lístkov kríka, ktorý podľa legendy už 4 500 rokov rastie od Indie až po Čínu. Napokon sa traduje, že tento zázračný elixír „objavil“ cisár Sen-nung v roku 2737 pred naším letopočtom.

Číňania vraj ako prví zistili, že vylúhovaním sušených zelených lístkov rastliny v horúcej vode sa dá pripraviť utišujúci a upokojujúci nápoj. A v roku 800 nášho letopočtu prejavili veľkorysosť a rozšírili pitie čaju cez Kóreu do Japonska a v roku 1657 ho ponúkli aj Angličanom.

Pestovatelia čajovníka v snahe podporiť rast dostatočného množstva lístkov ho museli pravidelne pristrihovať a tvarovať do podoby nízkeho kríka, aby sa tak uľahčil ich zber. Asi každý z nás už pozná známy pohľad na zberačov čaju. Na svojich chrbtoch nesú prútené košíky, odštipujú puky a posledné lístky z vrcholku každého výhonku, z ktorých sa pripravuje ten najkvalitnejší čaj. Ak sa náhodou stalo, že plantážnik viac dbal na kvantitu ako na kvalitu čaju, tak zberači odštipávali až tri koncové lístky. Kvalita zberu spočívajúca v ľahkom prištipnutí lístka palcom a ukazovákom, odtrhnutie rastúceho končeka a jeho podržanie v mäkkej dlani ruky dodnes pribrzďuje úsilie mechanizovať proces zberu čajových lístkov. A to je, myslím si, dobre.

Naplnené koše sa prepravujú na miesto spracovania, kde sa zelené lístky nechajú zvädnúť a zmäknúť, až sa napokon zrolujú. Nasleduje proces oxidácie a po ňom sušenie lístkov a ich triedenie podľa druhu vyprodukovaného čaju. Zelený čaj, obľúbený na Ďalekom východe, sa pripravuje zohrievaním lístkov. Tým sa spomaľuje jeho prirodzené stmavnutie, ktoré nastáva počas postupného prirodzeného kvasenia čaju. Čierny čaj, ktorý sa teší obľube najmä v západnej Európe, sa podľa kvality lístkov označuje od „orange pekoe“ (pripravený z prvých a druhých, najmladších lístkov) až po „souchong“ (siao-čung, pripravený zo starších lístkov) a pri použití zlomkov lístkov ako „broken orange pekoe“.

V priebehu 18. a 19. storočia sa Európa doslova zamilovala do čaju. Čím viac ho ľudia pili, tým viac ho chceli, pretože obsahoval malé množstvo povzbudzujúceho kofeínu. Najväčším pestovateľom a zásobovateľom čaju sa stala Čína a jej čínsky čaj bol hitom v každej spoločnosti. Čaj bol žiadaný neustále a tak sa obchodné lode neúnavne tvrdohlavo predierali oceánmi do zámorských prístavov a vozili tony čajových lístkov. Neustále sa zrýchľovalo tempo obchodu až to vyvolalo medzinárodné preteky, ktoré spustili aj výrobu nových typov lodí. Briti a a Američania investovali do stavby štíhlejších a rýchlejších plachetníc, kliperov s aerodynamickým tvarom a špicatou provou. Tieto troj- až štvorsťažňové plachetnice sa plavili dvakrát vyššou rýchlosťou ako ťažké nemotorné obchodné lode. Kapitáni kliperov prevážajúcich čaj sa navzájom pretekali a tlač kŕmila verejnosť príbehmi o hrdinských bojoch so živlami v snahe prísť domov s čajom.

Dlho to však nevydržalo. Parníky hafkajúce krížom cez oceány napokon dokázali zbytočnosť súperiacich čajových kliperov. Spomaľovala ich síce potreba robiť pravidelné zastávky na doplnenie uhlia, ale v roku 1869 im poskytol veľkú výhodu oproti plachtám čajových kliperov významný staviteľský počin – otvorenie Suezského prieplavu.

Čo však toto čajové šialenstvo so sebou prinieslo? Plantážové hospodárstvo, ktoré viedlo k vyvlastneniu pôdy v anglických kolóniách a k vyklčovaniu lesov len preto, aby sa mohol pestovať čajovník čínsky. Tieto plantáže rozvrátili miestne spoločenstvá, zničili lokálne ekosystémy, a čo bolo horšie, na zber úrody využívali lacnú pracovnú silu námezdných robotníkov z iných krajín.

Obchod s čajom síce ovplyvnil chod dejín v domácich podmienkach i na mori, ale predovšetkým menil sociálnu rovnováhu v každej krajine, kde sa čajovník pestoval.

Viete, že:

  • Celosvetová čajová vášeň viedla k dostupnosti mnohých odrôd čaju vrátane zeleného, bieleho, čierneho, žltého, jazmínového a chryzantémového.
  • Väčšina národov pripravuje čaj v čajníku, ale Briti si osvojili záľubu v jeho servírovaní z porcelánovej kanvice. Pritom však existoval aj istý problém. Kanvice, ktoré zhotovovali na konci 17. storočia miestni keramikári, nevydržali teplotu vriacej vody. Vyriešiť tento problém pomohol až príchod čínskeho čaju. Porcelán, ktorého výrobu vynašli a zdokonalili Číňania už 1 500 rokov predtým, ako toto umenie zvládli Európania, tvorili súčasť lodnej záťaže vyvažujúcej ľahkú hmotnosť nákladu čaju. Porcelánový čajník a čajový servis sa čoskoro stali rovnako populárnymi ako čínsky čaj.
  • Viete, čo je Bostonský čajový večierok? Mimoriadnej obľube sa čaj tešil najmä v Anglicku, kde bol vyhlásený za národný nápoj. Odtiaľ sa začal vyvážať do Severnej Ameriky, kde si ho obyvateľstvo tiež rýchlo obľúbilo. Angličania však čaj zaťažili neúnosnou daňou, čo sa Američanom nepáčilo a dali to jasne najavo neslávnou Bostonskou čajovou párty, kedy celý náklad čaju na lodi zhodili v roku 1773 do mora. Nakoľko sa to odohralo v ústí Charlesovej rieky v massachusettskom Bostone, dostala táto čajová vzbura pomenovanie Bostonský čajový večierok.
  • Suezský prieplav je dlhý 171 kilometrov a skrátil čas plavby parníkov z Číny do Európy o polovicu. Kliperi museli kvôli vetru absolvovať trojmesačnú plavbu okolo Mysu dobrej nádeje.

Čo sa myslí pod pojmom „Obchod s čajom ovplyvnil chod dejín“?

  1. Obchod s čajom ovplyvnil technologickú revolúciu v konštrukcii lodí, ovplyvnil medzinárodný obchod, zmenil sociálnu rovnováhu v kolóniách a spôsobil zmenu biodiverzity v danej lokalite.
  2. Vďaka obchodu s čajom sa začal vyrábať porcelán, postavil sa Suezský prieplav, skonštruovali sa parníky a vznikli vzbury, vďaka ktorým sa zabránilo plytvaniu čaju a najímaniu robotníkov na zber v plantážach.

foto: pixabay.com

Print Friendly, PDF & Email

Najčítanejšie