Čo ste možno

nevedeli

Onedlho sa staneme pozorovateľmi jarnej migrácie vtákov. Ak ju chcete vidieť na vlastné oči, buďte v strehu, pretože v porovnaní s jesennou trvá kratšie. Pozor však aj na to, že vtáky nebudú len prilietavať, ale aj odlietať. Zamávame kaniam sivým, myšiakom severským a väčšine myšiarok močiarnych. Tie sa budú vracať domov.

Jedným z faktorov tejto migrácie je pud rozmnožovania sa a hniezdenia. A koho môžeme očakávať? Prvé druhy k nám už prileteli koncom februára – cíbiky chochlaté a škovránky poľné. Verte, či nie, Slovensko je krajinou, do ktorej prilietavajú mnohé druhy vtákov vo veľkých počtoch, napríklad pinky. Tešiť sa môžeme aj na príchod prvých navrátilcov najmä zo Stredomoria, medzi ktorých patria vrchárky modré, sláviky červienky, drozdy plavé, strnádky trstinové, kúdelničky lužné i kolibkáriky čipčavé.
Keď som písala tento článok, odrazu sa mi vynorilo zopár otázok, na ktoré som hľadala odpovede. A o mnohých z nich som nemala ani tušenia. Možno zaujmú aj vás. Poďme na to.

Prečo jarná migrácia prebieha rýchlejšie?
Za hlavný dôvod sa udáva aj fakt, že vtáky už majú viac skúseností a počas cesty sa menej zastavujú, aby sa nakŕmili. Zároveň ich ovládajú aj hormóny vedúce k pudu hniezdenia. Výhodu krátkej vzdialenosti využívajú aj niektoré samce, ktoré migrujú z kratších vzdialeností. A na jar tak majú bližšie do miesta stretnutia svojho druhu. Takým príkladom je glezg.

Je migrácia bezpečná alebo nebezpečná?
Hoci sa migrácia zdá byť ľahká a veľký počet jedincov vytvára pocit bezpečia, zdanie môže klamať. Počas migrácie čelia živočíchy mnohým hrozbám. Okrem prirodzených, akými  sú búrky, vyčerpanosť, nedostatok potravy alebo vody, ich ohrozuje aj človek. Je to napríklad obľúbený lov v Libanone, počas ktorého dochádza k odstrelu bocianov. Prípadne sú to elektrické vedenia. V súčasnosti už vieme ohrozenie spôsobené elektrickým vedením eliminovať. Je to vďaka upevňovania odkloňovačov na vedenia. U nás už máme takto označených až 25 km trás bezpečných elektrických vedení, ktoré si vtáky vďaka špeciálnym prvkom včas všimnú. Nadletia ich a predíde sa tým nárazom, ku ktorým často dochádzalo.

Život vtákov môže ohroziť aj silné prúdenie vetra. Prúdenie od severných oblastí totiž dokáže so sebou zobrať na nedobrovoľnú cestu napríklad vtáky, ktoré odleteli nad more za potravou. Občas sa nevrátia na pevninu, z ktorej odleteli, ale môžu byť odnesené až k nám.

Kto prekonáva pri migrácii najdlhšiu vzdialenosť?
Najdlhšiu vzdialenosť prekonáva skupina tzv. subsaharských migrantov – dážďovníkyv, lastovičky, bociany, ale aj dravce, napríklad orol krikľavý a sokol lastovičiar.

Ktoré druhy opúšťajú naše územie ako prvé a kedy začnú odlietať?
Ako prví opúšťajú naše územie diaľkoví migranti, a to veľmi zaujímavo. Neodlietajú počas dňa, ale veľmi nenápadne v noci. Úplne prvým je začiatkom júla muchárik bielokrký. Hneď za ním nasleduje trsteniarik spevavý. A po nich migruje bocian a dažďovník. Ale tie skôr využívajú druhy, ktorých migrácia prebieha oveľa nápadnejšie.

Prečo práve oni?
Je to pre veľkú vzdialenosť, ktorú musia prekonať. Ich zimovisko je od nás vzdialené niekoľko tisíc kilometrov. Napríklad trsteniarik spevavý síce európskym kontinentom preletí za pár dní, ale následne zaháji trojmesačné putovanie na zimoviská v južnej Afrike. Počas tejto cesty potrebuje mnoho zastávok na doplnenie zásob.

Kam migrujú vtáky?
Je to rôzne, pretože to závisí od druhu, dokonca aj od pohlavia, ale aj od jedinca. Vtáky zo Slovenska využívajú 4 základné migračné trasy: juhovýchodnú cez Balkán, južnú cez Apeninský polostrov, juhozápadnú cez Pyrenejský polostrov. Len dva druhy si to namieria na východ do Indie – je to  muchárik malý a červenák karmínový.

Ako sa na migráciu pripravujú vtáky?
Pred migráciou dochádza u vtákov k výmene peria a k vytvoreniu tukových zásob. Operenie je predpokladom zvládnutia namáhavej migrácie a tukové zásoby sa stávajú vtáčím motorom.

Potravu na vytvorenie si tukových zásob vtáky získavajú rôznym spôsobom. Penice a sláviky sa kŕmia bazovými a svíbovými plodmi, sokol červenonohý, trsteniariky a lastovičky využívajú dostatok hmyzu a bociany využívajú polia po žatvách či bránení. Pomôcť im môžete aj vy. Vtáky ocenia vami pripravenú slnečnicu, zrno, rozpolené jabĺčka a inú vhodnú potravu.

Môže migráciu niečo spomaliť alebo zastaviť?
Viete, že áno, ale skôr len zastaviť. Je to silné prúdenie vzduchu zo severu. To môže spôsobiť spomalenie vtáčieho sťahovania. Vtáky čakajú, kým sa podmienky zlepšia, aby mohli v ceste pokračovať. Preto je v čase jesennej migrácie pre vtákov optimálne práve prúdenie z juhu.

Ak máte nejaké otázky aj vy, prípadne viete informácie, ktoré sme tu nespomenuli, napíšte nám a podeľte sa o svoje skúsenosti.

Vedeli ste, že:

  • S rozumným prikrmovaním môžeme podporiť operence na ceste do zimovísk.
  • Absolútny rekord zapríčinený nepriaznivým jarným počasím – severným prúdením, drží pri návrate zo zimoviska na hniezdisko sokol červenonohý. Vďaka osadenej vysielačke sa potvrdila vzdialenosť 33 000 kilometrov.
  • Samce glezgov migrujú inam ako samice, resp. na kratšie vzdialenosti.
  • Rekordérom je brehár hrdzavý, ktorý prekonal 11 000 km za 8 dní bez prestávky z Aljašky na Nový Zéland.
  • Močiarnica mekotavá preletela zo Švédska do strednej Afriky za 3 dni – 6 800 km, teda jej priemerná rýchlosť letu bola 95 km/hod!
  • Rybár dlhochvostý, ktorý hniezdi v Arktíde, zimuje v Antarktíde, vzdušnou čiarou prekoná 40 000 kilometrov. Pri použití geolokátorov sa ale zistilo, že nalietal až 90 000 kilometrov. Za svoj život tak môže nalietať 2,5 milióna km! To je asi toľko ako trikrát na Mesiac a späť.

Ktoré z daných tvrdení sú pravdivé?

  1. Prírodné podmienky a vodné bohatstvo Slovenska dávajú predpoklady na vysokú početnosť vtákov počas jesennej migrácie.
  2. Jesenná migrácia pre vtákov je viac namáhavá ako tá jarná, pretože vtáky nemajú dostatok potravy.

foto: pixabay.com, freegreatpicture.com, pxhere.com

Print Friendly, PDF & Email

Najčítanejšie