Keď migrujú celé

ekosystémy

V roku 1889 prieskumník a biológ Clinton Hart Merriam vystúpil na Humphreys Peak, najvyšší vrch amerického štátu Arizona. Svoju cestu začal medzi kaktusmi Sonoranskej púšte, prešiel borovicovými lesmi a zakončil ju v pásme tundry. Tu poznamenal to, čo mnohí horali vedeli už dávno – krajina sa pod vplyvom podnebia mení. Zo svojho pozorovania usúdil, že ekosystémy sa dokážu pod vplyvom prírodných podmienok presunúť na miesta, kde sú najlepšie podmienky pre ich rast.

Klimatické zmeny budú mať postupne obrovský vplyv na všetky ekosystémy našej planéty. Rozširovanie mnohých rastlinných a živočíšnych druhov je výsledkom klimatických faktorov a preto zmeny klímy môžu ovplyvniť ďalší vývoj ekosystémov. Niektoré z nich sa rozšíria na nové územia a iné sa nedokážu prispôsobiť zmenám a postupne zaniknú.

Vráťme sa trochu v čase. Pred približne 25 000 rokmi došlo k malej zmene obežnej dráhy našej planéty. Ľadovce z pólov sa postupne rozšírili po veľkej časti Európy a Severnej Ameriky. Postupne sa však oteplilo a roztopené ľadovce odhalili novú pôdu, ktorú začali kolonizovať rastliny a neskôr aj rôzne živočíchy. Druhy, ktoré dovtedy rástli len v južných teplejších oblastiach, sa rýchlo objavili aj tam, kde dovtedy bol len ľad a sneh. Paleobotanici skúmajú toto šírenie vďaka sedimentom, v ktorých sa zachovali stopy peľu. Vďaka tomu vieme o rastlinách, ktoré rástli na určitom území pred tisíckami rokov.

Botanici sa už dlhé roky zaoberajú tým, ako zmeny klímy ovplyvnia ekosystémy. Pri svojom výskume zistili, že na našej planéte chýbajú prirodzené bariéry, ktoré by zabránili šíreniu druhov na nové územia a hlavne na územia, na ktoré nepatria. Zmeny priemernej teploty môžu spôsobiť posun vegetačných stupňov smerom k vyšším zemepisným šírkam. Práve v týchto oblastiach dôjde k najväčším zmenám v ekosystémoch. Predpokladá sa, že ekosystémy, ktoré nájdeme aj u nás, sa v priebehu niekoľkých rokov posunú o 150 až 550 kilometrov smerom na sever. Zrejme najmenší vplyv budú mať zmeny klímy na rovníkové oblasti, kde aj dnes nájdeme pestré druhové zloženie rastlín a živočíchov.

Klimatické zmeny sa skôr či neskôr prejavia aj na Slovensku. V našich lesoch budú postupne ubúdať ihličnany a na ich miesto sa presunú hlavne bukové a javorové porasty. Už teraz sa na našom území ojedinele objavujú živočíšne druhy, ktoré tu doteraz neboli zaznamenaná. Niektoré prichádzajú z ďalekého severu, aby u nás prezimovali a iné sem migrujú v letných mesiacoch až z Balkánu na juhovýchode Európy. Tieto druhy označujeme ako invázne. Príchod nových druhov, či už rastlín alebo živočíchov môže mať veľký vplyv na naše pôvodné druhy.

Už dnes majú ochrancovia prírody veľké problémy s inváznymi druhmi. Mnohé druhy rastlín začali pestovať ľudia, ktorí si ich úmyselne priniesli z rôznych kútov sveta. Vďaka klimatickým zmenám sa im začalo dariť. Mnohé zavlečené druhy však vo voľnej prírode nemajú prirodzeného nepriateľa a tak sa začali rozširovať na úkor pôvodných druhov. V uplynulých rokoch sa bežne stáva, že nové druhy rastlín a živočíchov sem niekto donesie, napríklad z dovolenky. Veľmi často diskutovanou drevinou v tejto súvislosti je agát. Spomedzi živočíchov môžeme spomenúť zase šakala. Toho už videli v Banskej Bystrici a Revúcej. Domovom tohto druhu je Ázia. Nateraz nikto nedokáže predpovedať, čo sa bude diať v prípade, ak sa tu udomácni. Spôsobom života by bol vážnym konkurentom našej líšky.

Ktoré z daných tvrdení vystihuje hlavnú myšlienku článku?

  1. Celé ekosystémy sa dokážu vplyvom prírodných podmienok presunúť na miesta, kde sú najlepšie podmienky pre ich rast.
  2. Celé ekosystémy dokážu migrovať len pomocou človeka, ktorý ich rozširuje zámerným vysádzaním alebo presunom.

foto: pixabay.com, wikimedia.org

Print Friendly, PDF & Email

Najčítanejšie