Mechanika

migrácie

Keby ste sa znenazdania ocitli v inej časti sveta, mohli by ste bez kompasu alebo bez akejkoľvek pomoci nájsť cestu domov? Iste by ste to zvládli, ale určite nie len pomocou nejakého záhadného zmyslu pre smer, či pomocou zraku, pamäte a zmyslu pre čas.

Keby ste sa dostali na sever od domova a boli by ste na severnej pologuli, slnko by bolo na oblohe nižšie než doma. Keby ste šli južnejšie, slnko by bolo vyššie. Ak sme na severnej pologuli a dívame sa na juh, vychádza slnko vľavo od nás a zapadá vpravo. Pozorovateľovi na južnej pologuli, ktorý sa musí dívať za slnkom na sever, sa však bude zdať, že slnko vychádza sprava a zapadá vľavo. Keby ste sa premiestnili východným smerom, vaše hodinky by ukazovali viac hodín a naopak, smerom na západ by ukazovali menej. Na druhej strane od rovníka by sa vám zdalo, že slnko sa po oblohe pohybuje opačným smerom. Museli by ste zostať na tom mieste dostatočne dlho, aby sa dalo zistiť, ktorým smerom sa slnko pohybuje. Potom by ste sa mohli vybrať na dlhú cestu domov.

Predstavte si, že práve pomocou inštinktívneho využívania týchto skutočností sú živočíchy schopné riadiť svoj pohyb správnym smerom. Za predpokladu, že majú dobrý zrak, čuch, zmysel pre čas a orientačnú pamäť.

Podľa čoho sa orientujú vtáky
Podobne ako ľudia, aj vtáky riadia smer svojej cesty podľa, pre nás neviditeľných, vodítok na oblohe a zemi. Niekedy sledujú vodítka ako údolia riek, horské hrebene a pobrežia. Ako kompas využívajú vtáky hlavne slnko. Jeho pohyb po oblohe, najvyšší bod, v ktorom sa slnko nachádza v ich domove, je tým najlepším vodítkom migrujúcich vtákov. Dokonca vtáky vužívajú slnko ako svoj kompas. Ale ako to funguje, keď vtáci letia v noci? Jednoducho. Presne ako námorníci na mori, pre svoju orientáciu využívajú hviezdy a mesiac. Z toho však vyplýva aj ďalšia otázka. Čo keď hviezdy a mesiac zakrývajú oblaky? Iste už tušíte správnu odpoveď: využívajú zemské magnetické pole.

Ako funguje navigácia pri hmyze
Mnohé druhy hmyzu majú mimoriadne vyvinutý zmysel pre čas. Tento zmysel im umožňuje vracať sa k známemu zdroju potravy vtedy, keď je v nej dostatok peľu a nektáru a kedy sú najľahšie dostupné. Hmyz riadi podľa slnka smer letu alebo pohybu na zemi. Okrem slnka využíva hmyz pre svoju orientáciu aj teplotu prostredia, počas ktorej prebiehal jeho larválny vývoj. Takýmto príkladom sú rôzne druhy motýľov. Migrácia motýľov, ktoré prezimovali ako nedospelé imága, smeruje do oblastí, kde je zima kratšia.

Ryby a navigácia
Podobne ako hmyz, aj ryby dokážu využívať polohu slnka ako ukazovateľa smeru a orientovať sa podľa neho po celý deň. Mnohé druhy rýb vykonávajú úctyhodné migrácie v mori i v sladkých vodách, na čo im okrem slnka slúži aj vynikajúci čuch. Takto migrujúce ryby využívajú pachové vodítka, ktoré ich dovedú na miesta trenia. Je to spôsobené tým, že v mieste svojho vyliahnutia majú dostatok času na zapamätanie si pachovej stopy svojho rodiska, do ktorého sa počas rozmnožovania vracajú.

Ako to robia cicavce?
Správanie sa cicavcov sa líši od vtákov a nižších živočíchov tým, že učenie hrá u nich významnejšiu úlohu ako inštinkt. Mladé cicavce žijúce vo veľkých stádach sa učia od iných členov svojho druhu a neskôr tieto informácie dokážu odovzdať ďalším pokoleniam.

Migrujú aj plazy a obojživelníky
Hoci migrácia obojživelníkov len zriedka presahuje vzdialenosť niekoľkých kilometrov, predsa nájdu ten správny smer. Najviac im pritom pomáha výborný čuch, dokonalý sluch a zrak.

Schopnosť orientácie v čase i v priestore má pre živočíchy rozhodujúci význam. V mnohých prípadoch zvieratá využívajú viditeľné vodítka. Navigácia podľa slnka, mesiaca alebo hviezd je cennou pomôckou v prípade núdze.

Vedeli ste, že:

  • Najznámejšie migračné trasy na Slovensku sú údolia väčších riek.
  • Veľa druhov sa presúva v skupinách, na oblohe či nad poliami vidieť kŕdle bocianov, škorcov, lastovičiek, belorítok, aj včelárikov, popri väčších vodných tokoch už migrujú rybáre či čoríky.
  • Najdlhšiu vzdialenosť prekonávajú na svojej ceste subsaharskí migranti – dážďovníky, lastovičky, bociany, ale aj dravce, napríklad orol krikľavý a sokol lastovičiar.
  • Jesenná migrácia trvá dlhšie ako jarná – vtáky sa už nemusia ponáhľať na hniezdiská, nie sú poháňané hormónmi. Táto cesta je najviac riskantná pre mladé, tohoročné vtáky. Počas migrácie ich zahynie najviac.
  • Na tiahnuce vtáctvo striehne veľa nástrah: prirodzené faktory (nepriazeň počasia, vyčerpanosť, nedostatok potravy, predátori, choroby), bariéry v podobe drôtov a turbín, barbarské usmrcovanie pre obchod či zábavu (v krajinách ako Sýria, Libanon, Cyprus, Egypt).
  • V rámci projektu LIFE Energia inštalujú energetické spoločnosti v oblasti najvýznamnejších migračných trás na východe a západe Slovenska prvky, vďaka ktorým si vtáctvo všimne letové prekážky – elektrické drôty, sklenené vitráže hlukových bariér a pod., a nadletí ich bez úrazu.
  • Na cestu sa vtáky pripravujú tak, že menia svoje operenie a vytvárajú si tukové zásoby.

Ktoré z daných tvrdení nevyplýva z textu?

  1. Ak majú živočíchy prekonať krátke vzdialenosti, je hlavným spôsobom riadenia ich trasy čuch a zrak.
  2. Ak majú živočíchy prekonať podobne veľké vzdialenosti ako mnohé druhy vtákov, je hlavným spôsobom riadenia ich trasy slnko, mesiac, hviezdy alebo zemský magnetizmus.

foto: pixabay.com, pxhere.com

Print Friendly, PDF & Email

Najčítanejšie