Migrácia a film?

Možno si pomyslíš, čo je to za kombináciu. Ako súvisí migrácia s filmom? Predsa natočiť migrujúce zvieratá alebo vtáky nie je v súčasnosti žiaden problém. Ale verte, že tento článok bude o iných filmoch, ktoré by však bez migrácie alebo lepšie povedané bez migranta neboli.

Možno z televízie poznáte krátke, staré filmy bez zvuku, v ktorých herci poskakujú, naháňajú sa alebo hádžu po sebe torty. Hovorí sa im grotesky. A naši pradedkovia a prababičky sa pri nich v kine smiali, až padali zo sedačiek.

Poznáte aj najväčšie hviezdy týchto grotesiek? Boli to Charlie Chaplin a Buster Keaton. Pritom jeden z nich bol emigrant. Keby neemigroval zo svojho rodiska, tak by sa história filmu možno uberala iným smerom a svet by nepoznal kráľa komikov.

Viete o koho ide? A viete, kto z týchto dvoch komikov bol vtipnejší?

Charlie Chaplin, večný tulák. Vlastným menom Charles Spencer Chaplin sa narodil vo Veľkej Británii do umeleckej rodiny. Jeho rodičia boli pouliční hudobníci a klauni. Charlieho od malička zapájali do svojich predstavení, neskôr dokonca pôsobil v mnohých londýnskych kabaretoch.

V roku 1912 emigroval do Spojených štátov, aby skúsil šťastie vo filme. Najskôr sa mu nedarilo, ale potom sa na neho usmialo šťastie. Vytvoril postavu tuláka – smiešneho ohybného mužíka v ošúchanom saku, s fúzikmi, paličkou, veľkými topánkami a typickým klobúkom. Zo smiešneho tuláka sa vykľul hrdina bojujúci s ľudskou hlúposťou, či už mala podobu zlých policajtov, hrabivých boháčov, alebo nadutých sokov v láske.

Tým sa Charlie divákom veľmi priblížil – veď každý z nás mal už niekedy s hlupákmi niečo dočinenia. Neskôr k tomu pridal sériu geniálnych gagov, nevtieravých vtipov, nápaditých boxerských zápasov a smiešnych naháňačiek. Ľudia vo veľkých zástupoch čakali na jeho filmy a bili sa o lístky. Podobne ako dnes mladí ľudia zháňajú a bijú sa o lístky na koncerty obľúbených hudobných skupín.

Takmer celé 20-te roky 20. storočia bol Charlie na vrchole popularity. Točil jeden skvelý film za druhým, plné kinosály na celom svete sa otriasali smiechom. Lenže potom prišiel zlom. Film dostal zvuk a veľa hviezd nemej éry príchod nových technológií nezvládlo. Prechod k zvukovému filmu však Charlie zvádol prekvapivo dobre. S krátkymi groteskami skončil a točil náročnejšie filmy, v ktorých nechýbal humor, ale ani námety na zamyslenie.

Vďaka skvelému hereckému výkonu a kreatívnym nápadom zaujala groteska vo filmovej tvorbe čestné miesto. Za to vďačíme aj jednému emigrantovi skúšajúcemu šťastie v ďalekej krajine, ktorá ho prijala. Koľko takýchto talentov, budúcich vedcov alebo umelcov sa nachádza medzi súčasnými emigrantami? Dostanú šancu a budú mať šťastie aké mal Charlie?

V článku sa hovorí o nemej ére filmu. Ktoré z daných tvrdení najlepšie vystihuje daný pojem?

  1. Aby divák filmu poznal, ako sa postavy vo filme cítia a čo sa na plátne deje, museli herci všetko zahrať len svojimi gestami a mimikou.
  2. Aby diváci pochopili myšlienku filmu, museli herci bez slov hrať rôzne grotesné situácie, pri ktorých sa naháňali, behali a hádzali po sebe torty.

foto: pxhere.com

Print Friendly, PDF & Email

Najčítanejšie