Poznajú zvieratá

kompas?

Hoci nie všetky zvieratá migrujú, všetky sa musia vedieť orientovať v blízkosti svojej domovskej lokality. Ako táto navigácia funguje?

Jednou z možností je schopnosť živočíchov zapamätať si orientačné body vo svojom okolí. Keď sa teda zvieratá chcú vydať iným smerom, riadia sa akousi vnútornou mapou. Znie to jednoducho, ale orientácia podľa mapy si vyžaduje ovládanie kompasu. Aký kompas využívajú zvieratá? Najbežnejším „kompasom“ pre ich orientáciu v prírode je slnko. Jeho poloha sa však počas dňa mení z východu na západ a rýchlosť týchto zmien tiež nie je stále rovnaká. Pozíciu slnka totiž ovplyvňuje ročné obdobie, geografická poloha i oblačnosť. Ako teda postupujú zvieratá pri nepriaznivom počasí?

Ak je slnko schované za oblakmi, vtáky, či hmyz využívajú komplikovaný systém. Je ním vzor polarizovaného svetla na oblohe so slnkom umiestneným v jeho strede. Tento vzor je pre ľudské oko neviditeľný. V noci a pri extrémne zlom počasí sa však nedá orientovať podľa slnka. Existujú preto živočíchy, ktoré využívajú tzv. magnetický kompas.

Zvieratá s touto špeciálnou vlastnosťou sú naozaj jedinečné. Hovoríme najmä o vtákoch, o korytnačkách či o žralokoch. V niektorých častiach ich orgánov sa totiž nachádza špeciálny druh prírodnej látky citlivej na magnetické pole – magnetit. Vďaka zmene orientácie týchto molekúl, ktoré reagujú na zmenu magnetického poľa Zeme, zvieratá vedia, „kde je sever“. Takúto schopnosť cítiť magnetické pole označujeme pojmom magnetorecepcia. Vedci dokonca tvrdia, že takúto schopnosť majú aj psy. Prišli na to vskutku zaujímavým spôsobom. Pri výskume sledovali orientáciu psieho tela v priestore pri vylučovaní počas venčenia. Ku každému takémuto pozorovaniu zaznamenali informácie o lokalite, dennej dobe, a ďalšie dôležité parametre (napríklad znalosť terénu u každého psa). Tieto informácie potom porovnali s údajmi z magnetických observatórií, ktoré zaznamenávajú nepravidelné a drobné zmeny magnetických siločiar Zeme. Po vyhodnotení pozorovaní zistili, že psie telo funguje ako kompas a samotné psy pri vykonávaní svojej potreby nasmerujú obvykle svoje telo pozdĺž severojužnej osi.

Iné zvieratá sa pri sťahovaní z rodiska na nové miesto, kde chcú prečkať nepriaznivé obdobie (napríklad sťahovavé vtáky), presúvajú pod rúškom tmy. Dôvodom takéhoto správania je snaha vyhnúť sa pozornému zraku predátorov. Letia teda v noci a riadia sa súhvezdiami nočnej oblohy. Keďže sa podľa ročného obdobia či geografickej polohy menia aj súhvezdia, živočíchy si všímajú aj iné orientačné body (jazerá, pohoria a pod). Na svojej ceste ich samozrejme sprevádza aj potomstvo, ktorému takýmto spôsobom predávajú svoje vedomosti. O pár rokov neskôr budú ich potomkovia viesť na ďalekých cestách ďalšiu generáciu.

Zaujímavý je spôsob orientácie holubov. Je prekvapivé, že tieto vtáky môžu ich majitelia odviezť v aute trebárs aj niekoľko sto kilometrov od ich domova bez toho, aby si mohli zapamätať túto trasu podľa slnka, hviezd, či terénu. Po vypustení sa však holuby vždy bezpečne vrátia domov. Ako to robia? Niektorí vedci tvrdia, že holuby si dokážu zapamätať pachy, ktoré k nim prináša vietor, a zároveň aj smer, odkiaľ tento vietor vanie. Vytvoria si tak akúsi pachovú mapu, podľa ktorej sa riadia pri ceste späť do rodného holubníka. Vedcom sa však stále nepodarilo dokázať, či aj človek má podobné super schopnosti. Určite by nebolo na škodu môcť sa vždy bezpečne vrátiť domov – aj bez kompasu či mapy.

branislav-kolena
„Každá cesta začína prvým krokom.“

foto: pixabay

Print Friendly, PDF & Email

Najčítanejšie