Teplo ako

pod perinou

Krajina zahalená do ľadu a chladu, na horách sa belie snehobiela perina. Vlci a líšky túlajúce sa lesom hľadajú potravu. Zajace poskakujú na poliach a vysokú zver ženie hlad bližšie k ľuďom. Sú aj zvieratá, ktoré sa radšej vyvaľujú v brlohu či v nore a prespia tak celý zimný čas náročný na hľadanie potravy.

Sú medzi nimi aj cicavce, ktoré nepriaznivé obdobie dlhotrvajúcej zimy prespia. Praví zimní spáči ako ježe, chrčky, sysle, netopiere, svište a plchy prespia 5 až 6 mesiacov. Najdlhším spánok má plch obyčajný: rekordných 7 mesiacov. So zimným spánkom to nie je také jednoduché, ako sa nám na prvý pohľad zdá.

Telá pravých zimných spáčov reagujú na skracovanie dní a pomalé ochladzovanie teploty postupne. Väčšina živočíchov začína prípravným obdobím, keď si hromadia v tele zásobné látky v podobe podkožného tuku. Aby dokázali úspešne prezimovať, najdôležitejšie je vytvorenie si veľkej energetickej rezervy, teda akejsi zásoby, z ktorej môžu čerpať počas spánku. Ak sa tuk predčasne minie, zviera nemá tepelnú ochranu, ani potrebné zásobné látky, a môže zamrznúť.

V skutočnosti je zimný spánok výsledkom postupne nastávajúcich zložitých zmien v organizme, ktorými sa tieto zvieratá prispôsobujú dlhotrvajúcemu zimnému obdobiu. Časť mozgu (hypotalamus) pracuje ako telesný teplomer a postupne pripravuje organizmus na pokles telesnej teploty. Dôležitú úlohu má aj spomalenie činnosti štítnej žľazy a nervovej sústavy. Pri rýchlom poklese teploty tela by sa automaticky spustila funkcia teplotnej regulácie a tá by pracovala úplne opačne – snažila by sa teplotu zvýšiť. Takže znižovanie teploty musí byť naozaj postupné, trvá až niekoľko týždňov.

Spiace cicavce majú životné procesy v organizme spomalené. Látková premena sa spomalí desať až stonásobne a preto vydržia hladovať počas celej zimy. Pre ich organizmus je dôležitá predovšetkým voda. Tú získavajú spaľovaním tukov. Vedeli ste, že zo 100 gramov tuku vedia získať až 107 gramov vody? U pravých zimných spáčov sa telesná teplota prispôsobuje vonkajšej teplote. S tým súvisí aj niekoľkonásobné spomalenie dýchania či pokles tepu. Typickým zimným spáčom je svišť. Jeho telesná teplota je bežne okolo 36 °C, ale počas zimného spánku sa zníži na neuveriteľné 3 °C, tep srdca klesne zo 100 až 200 úderov za minútu na 5 úderov. Počet nádychov má svišť za normálnej aktivity približne 25 za minútu, pri zimnom spánku sa nadýchne len raz alebo dvakrát za minútu. Ak spiacim cicavcom hrozí nebezpečenstvo veľkého poklesu teploty tela (u ježka je kritická teplota 2 °C, u svišťa 3 °C), automaticky im stúpne tep srdca i frekvencia dychu, spáli sa aj viac z tukovej zásoby a teplota tela sa udrží na potrebnom stupni. A to všetko bez prebudenia sa.

Praví zimní spáči si vedia nájsť aj vhodné miesto na prezimovanie. Ježko si pod koreňmi stromov alebo pod opadanými konármi vytvorí svoju kôpku zo slamy, lístia, sena i machu a zahrabe sa do nej. Sysle a chrčky spia v nore či v brlohu a vchod si poriadne upchajú senom, pôdou i kameňmi. Plch zníži straty teploty tela tým, že sa zvinie do klbka a obalí sa huňatým chvostom, netopier sa ovíja do blanitých krídel.

Poznáme aj zimných spáčov, ktorí nevydržia pol roka len spať. V podstate majú dlhšie trvajúce zimné driemoty. Takto oddychuje napr. veverička, jazvec alebo medveď. Ich telesná teplota sa veľmi neznižuje, ani dýchanie a tep sa výrazne nemenia. Často sa v zime prebudia, vylezú z úkrytu a hľadajú si potravu alebo pijú vodu.

Prežiť tuhú zimu v nepriaznivých podmienkach a pri nízkych teplotách dokážu cicavce práve vďaka zložitým telesným mechanizmom a zmenám, ktoré v ich telách nastávajú. Niekoľko týždňov si chystajú zásoby, aby potom mohli pol roka pokojne oddychovať. Po niekoľkých hodinách sa na jar prebudia a opäť sa ich telesné funkcie vrátia do normálneho stavu. Kiežby aj ľudia vedeli takto cielene pracovať so svojím telom, posunuli by sme sa zase o krok ďalej.

mima dobiasova _ srompsik

foto: programmes.putin.kremlin.ru

Print Friendly, PDF & Email

Najčítanejšie