Alternatívny

životný štýl

Nemajte strach, reč nebude o módnych vlnách alternatívneho životného štýlu človeka. Verte, neverte, aj mnohí obyvatelia dažďového pralesa holdujú alternatívnemu spôsobu života.

Výživné látky sú pre rastliny dažďového pralesa drahocennou odmenou. V pôde sa vyskytujú vzácne a epifyty rastúce v korunách stromov ich získavajú z dažďovej vody a padajúcich zbytkov. Naproti tomu zvieratá sú živinami doslova preplnené, a tak si niektoré rastliny v záujme prežitia osvojili techniku „chyť a zabi“.

Medzi ne patria napríklad mäsožravé mechúrnaté rastliny rodu Nepenthes, ktoré sa vyskytujú v pralesoch Madagaskaru, Ázie a Austrálie. Sú to neobyčajné rastliny. Na konci ich dlhých stoniek visia mohutné listy premenené na útvary pripomínajúce kalichy alebo vázy. Okraje týchto kalichov sú pevné a vrúbkované. Svojím výrazným zafarbením a nektárom, vytekajúcim z viečka mechúrika, priťahujú hmyz, ktorý pobehuje po jeho okrajoch, pričom však riskuje pád do vnútra kalicha. Na dne mechúrika sa totiž nachádza tráviaca šťava, ktorá telo hmyzu rozloží. Rastlina si tak zabezpečuje potrebné živiny a minerálne látky. Hmyz však nemusí byť jedinou korisťou, niekedy sú takto lapené aj drobné cicavce a plazy.

Niektoré živočíchy však mechúrnaté rastliny považujú za svoj domov. V mechúrikoch sa rozmnožujú mnohé druhy múch imúnnych voči tráviacim enzýmom a najmenej jeden druh pavúka trávi v ich vnútri celý svoj život.

V pralese rastú aj rastliny, ktoré stratili schopnosť fotosyntézy. Potrebné živiny tak získajú parazitovaním na iných rastlinách alebo rozkladom rastlinných a živočíšnych zbytkov. Príkladom parazita je raflézia, ktorá sa živí miazgou iných rastlín. Celá rastlina, s výnimkou kvetov, sa skladá z jemných vlákien, ktoré parazitujú vo vnútri stonky alebo koreňa liany. Stonka kvetu preráža kôru popínavej rastliny a rozvíja sa v najväčší známy kvet s priemerom až jeden meter.

Niektoré rastliny, rastúce v popadanom lístí a živiace sa rozkladom zbytkov, stratili zelené farbivo – chlorofyl. Keďže nie sú schopné fotosyntézy, majú svetložltú alebo bielu farbu. Kvety týchto rastlín sa vznášajú nad pôdou pralesa a pripomínajú malých pralesných duchov.

Vedeli ste, že:
Najväčší mechúrik tvorí rastlina Krčiažnik rádža (Nepenthes rajah) a Krčiažnik (Nepenthes rafflesiana). Môže byť dlhý až 30 cm a obsahovať viac než 2 litre vody. Rastlina Nepenthes rafflesiana dorastá do výšky až 9 metrov.

marek-kovac
„Rád píšem, robím rozhovory a rôzne reportáže.“

Ktoré tvrdenie vyplývajúce z textu nie je správne?

  1. Rastliny, ktoré majú schopnosť fotosyntézy sú v pralese svetložlté až biele.
  2. Rastliny, ktoré majú schopnosť fotosyntézy sú v pralese pestrofarebné.

foto: wikimedia.org

Print Friendly

Najčítanejšie