Celulolytické

baktérie

Baktérie nájdeme všade vôkol nás, nachádzajú sa aj v pôde. Pomáhajú rozkladať mnohé látky, z ktorých sa skladajú telá rastlín a živočíchov. Patria sem aj celulóza, hemicelulóza, lignín či pektín, ktoré sú prirodzenou súčasťou bunkových stien rastlín. Na ich rozklade sa podieľajú okrem mikroorganizmov a húb tiež celulolytické baktérie.

Prítomnosť celulolytických baktérií v pôde je jedným z ukazovateľov jej úrodnosti. V intenzívne obrábaných pôdach sa vyskytujú napr. celulolytické baktérie z rodu Cytophaga, Cellvibrio, Cellfalcicula, Sporocytophaga a ďalšie. V slabo obrábaných a zvlášť kyslých pôdach častokrát tieto baktérie chýbajú a prevládajú v nich mikroskopické huby.

Úloha: Dokážte prítomnosť celulolytických baktérií vo vzorkách pôdy.

Pomôcky: Petriho misky s viečkom (alebo sterilné sklenené misky či poháre na zaváranie + potravinárska fólia na zakrytie), vzorky pôdy z rôznych lokalít (ihličnatý les, listnatý les, záhrada a pod.), filtračný papier, buničina (najvhodnejšia je čistá – dá sa zohnať v lekárni, ale môže byť aj kozmetický tampón), noviny, destilovaná voda.

Postup: Jednotlivé vzorky pôd zbavíme veľkých častí (kameňov). Ak sú vzorky pôdy príliš suché,  mierne ich zvlhčíme vodou. Všetky vzorky musia byť rovnako vlhké. Do polovice Petriho misky nasypeme vzorku pôdy a označíme si ju miestom, odkiaľ pôda pochádza (les, záhrada a pod.). Do každej misky položíme vedľa seba na pôdu jeden prúžok novinového papiera, jeden prúžok filtračného papiera a pásik buničiny. Dávame pozor, aby pásiky priliehali k pôde celou plochou a neboli ňou na povrchu znečistené. Môžeme si pomôcť pinzetou. Petriho misky zakryjeme viečkom, aby do nich neprenikli iné baktérie či nečistoty z okolia a necháme baktérie prítomné v pôde vyvíjať sa pri izbovej teplote asi 3-4 týždne (nie na slnku). Po každom týždni misky skontrolujeme a zapisujeme si, čo sme pozorovali. Porovnáme, ako sa líšil rozklad na jednotlivých typoch pôd a na jednotlivých vzorkách papiera.

Výsledok: Hnedé, oranžové alebo zelené škvrny na povrchu papierikov naznačujú prítomnosť celulolytických baktérií. Ich účinkom sa papier rozpadá a produkty rozkladu sa dostávajú do kolobehu látok v prírode. Najrýchlejšie sa bude rozkladať buničitá vata, potom filtračný papier a nakoniec novinový papier, kde tlačiarenská čerň spomalí aktivitu celulolytických baktérií. Ak porovnáme jednotlivé typy pôd, tak druhy bohaté na humus obsahujú viac celulolytických baktérií ako pôdy chudobné na humus. V piesčitých a kyslých pôdach je týchto baktérií málo, alebo sa tu vôbec nevyskytujú.

Print Friendly

Najčítanejšie