Nočný prales

Slnko zapadlo, prales postupne stíchol a odrazu sa všade rozprestrela tma. Oči a uši sa pomaly prispôsobovali hlbokej tme a zdanlivému tichu. Dovtedy akoby spiaci prales akoby znovu ožil. Jemný šuchot a tichý pohyb naznačovali, že život v pralese neutícha ani za tmy.

Pod rúškom tmy, keď denné zvieratá spia, nastupuje do pralesa nová smena bylinožravcov a mäsožravcov. V temnotách sa potichu pohybuje nespočetné množstvo hmyzu, ktorý by bol cez deň ľahkou korisťou. Dokonca aj pomalé a zraniteľné bylinožravce, akými sú leňochody, sa môžu pásť bez obáv, že by ich pohyb prilákal pozornosť harpye.

Ani najväčšia tma nedokáže bezpečne ochrániť živočíchy pred útokom predátorov. Noční lovci využívajú tmu a svoje ostro vyvinuté zmysly na nájdenie koristi. Tma dáva lovcom príležitosť, ale koristi poskytuje zároveň ochranu.

Drobné živočíchy žijúce v listovej opadanke pralesa majú dobre vyvinutý čuch a veľkou rýchlosťou si vyhľadávajú plody a spadnuté semená z korún stromov.

Po strome lezie dolu hlavou gekon. Je výnimkou medzi jaštericami, pretože je nočným tvorom. Aj jeho veľké oči sa prispôsobili nočnému životu a prísavky na prstoch mu umožňujú pohybovať sa potichu po kmeni stromu a striehnuť na neopatrný hmyz.

Nočná aktivita je typická aj pre mnohé hady. Krajta, pytón i psohlavec zelený sa špecializujú na nočný lov. Opatrne a takmer neviditeľne sa ovíjajú okolo konára a dokonale využívajú svoje „detektory“, ktorými zachytávajú infračervené žiarenie, vychádzajúce z teplých tiel vtákov a cicavcov. Žiaden tvor im neunikne.

Aj cicavce sa prispôsobili nočnému životu pralesa. Veľké oči a dobre vyvinutý čuch, im pomáha orientovať sa v nočnom pralese pri hľadaní potravy. V korunách stromov sa pohybuje mirikina, nazývaná tiež „sovia opica“.  Je jedinou nočnou opicou, ktorej oči sú neobvykle veľké. Telo jej chráni pred nočným chladom hustá srsť. Živí sa ovocím, hmyzom, semenami a malými živočíchmi. V tme sa s ďalšími opicami dorozumieva širokou škálou jačavých zvukov. Počas dňa prespáva v malých skupinkách v dutých stromoch.

Pomaly a potichu sa v korune stromu za svojou obeťou zakráda útloň. Takmer nepostrehnuteľne sa k nej priblíži, očuchá ju a potom sa na ňu rýchlo vrhne a rukami tenkými ako ceruzka ju schmatne. Prales je počas noci zaujímavým a tajuplným miestom, v ktorom sa kolobeh života nikdy nezastaví.

Vedeli ste, že:
Okále sú podivné nočné poloopice, ktoré obývajú tropické pralesy v juhovýchodnej Ázii. Majú mimoriadne veľké oči a každá očná buľva je väčšia než ich mozog. Okále nemôžu hýbať očami, ale môžu otáčať hlavu o 180 stupňov na každú stranu, čo im pomáha pri nočnom love hmyzu.

Jediný skutočne pralesný králik žije na Sumatre. Je hnedo pruhovaný a rovnako ako väčšina drobných cicavcov vedie nočný život.

Útloň je malý primát, ktorý má 26 cm a váhu 300 gramov, veľké oči, ohybné prsty a špicatý nos.

Najzaujímavejším a najtajuplnejším živočíchom nočného pralesa je sova ketupa, ktorá žije pozdĺž potokov ázijských pralesov. Dokáže uloviť rybu z hladiny, alebo sa niekedy brodí na plytčine, kde loví ryby a obojživelníky.

Harpya opičiarka bola pomenovaná podľa lietajúcich príšer z gréckej mytológie nazývaných harpye. Tento veľký dravý vták môže dorásť do dĺžky viac než 1 meter s rozpätím krídel viac ako 2 metre. Na hlave má veľkú dvojrohú korunu a jej masívne chodidlo má veľkosť laby medveďa grizly.

roman lehman _ veverica
„Mojím životom je kolobežka a s ňou spätý pohyb v prírode.“

Ktoré z nasledovných tvrdení vyplýva z textu?

  1. Zvieratá žijúce v nočnom pralese majú dobre vyvinuté zmysly.
  2. Mirikina, „sovia opica“, je jediný nočný cicavcec, ktorý žije v pralese.

foto: wikimedia.org, staticflickr.com, pixnio.com

Print Friendly

Najčítanejšie