Pralesné endemity

Najväčším slovenským pralesom je Stužiča (614,84 ha) v Bukovských vrchoch a najmenším Snožka (20,29 ha) v Nízkych Tatrách. Hoci rozloha pralesov u nás je malá, stali sa tieto územia domovom mnohých vzácnych rastlinných či živočíšnych druhov, ktoré sú dnes častokrát na pokraji vyhynutia. Patrí sem napríklad rys ostrovid, medveď hnedý, vlk dravý, tetrov hlucháň a rôzne ďalšie endemity.

K endemitom (druh, ktorý sa vyskytuje len na vybranom území) v slovenských pralesoch patrí napríklad los mokraďový, fúzač alpský, iskerník karpatský. Karpatské bukové pralesy v Poloninách na východe Slovenska sa dokonca stali domovom zubra hrivnatého, ktorý je najväčším voľne žijúcim zvieraťom na Slovensku. Tento takmer tonu vážiaci tvor, sa začiatkom 20. storočia vo voľnej prírode v Európe nevyskytoval. Podľa legendy posledného zubra na našom území ulovil kráľ Matej Korvín v 15. storočí. O tom, že sa tu kedysi vyskytovali početné čriedy svedčia názvy obcí ako napríklad Zuberec, Zubrohlava, Zubrá a iné. Vďaka medzinárodnému projektu bol tento druh v roku 2004 opäť navrátený do slovenskej prírody. V Poloninách bola vysadená črieda, ktorú tvorilo päť jedincov, ku ktorým sa neskôr pridal jeden zubor z Poľska. Dnes má stádo už 11 jedincov, ktoré sa vyskytujú hlavne v priestore Stužice. Napriek tomu, že zubor je mohutné zviera, tunajší  prales mu ponúka dostatok miesta na získavanie potravy, odpočinok a ochranu pred nepriateľmi a nepriaznivým počasím.

Mnohé zo slovenských pralesov turisti nemôžu navštíviť, aby nedošlo k poškodeniu ich krehkého a jedinečného ekosystému. Prístupné sú len pre odborníkov počas výskumu. My ostatní sa sem dostaneme len s povolením a v sprievode zamestnanca Lesov SR či iného vedeckého pracovníka. V týchto pralesoch sa totiž častokrát nenachádzajú žiadne značené trasy, ktoré by uľahčili orientáciu. K takto chráneným územiam patria napríklad Badínsky prales v Kremnických vrchoch a Dobročský prales vo Veporských vrchoch.

Všetky pralesy u nás sú súčasťou prírodných rezervácií, v ktorých platí najvyšší stupeň ochrany. Napriek tomu nie sú úplne chránené pred zásahom človeka. Najväčšiu hrozbu pre tieto územia predstavuje ťažba dreva či chemické znečistenie, ktoré sa prostredníctvom vzduchu a vody šíri do tohto vzácneho ekosystému. Smutným príkladom sú práve Karpatské bukové pralesy, ktorých existenciu ohrozuje rozsiahla ťažba dreva. Na nedostatočnú ochranu tohto územia tento rok poukázal aj Svetový fond na ochranu prírody. Ak nedôjde k náprave, hrozí, že tieto pralesy budú vyradené zo zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Naše pralesy sú domovom mnohých vzácnych a ohrozených rastlín a živočíchov. Ich budúcnosť ale závisí od zachovania prirodzeného prostredia. Ak zničíme prostredie pralesov, tieto druhy sa navždy vytratia z našej prírody.

Vedeli ste, že:
Národná prírodná rezervácia Žofínsky prales je naším najstarším chráneným územím.

Za najkrajší karpatský prales sa považuje NPR Stužica.

Miriam-Hudakova

Ktoré z daných tvrdení vyplývajúce z textu je správne?

  1. Naše pralesy sú súčasťou prírodných rezervácií a ak ich chceme navštíviť, musíme mať sprievodcu.
  2. Všetky naše pralesy sú voľne dostupné aj bez sprievodcu napriek tomu, že v nich platí najvyšší stupeň ochrany.

foto: wikimedia.org

Print Friendly

Najčítanejšie