Domy na rieke

Jeden kamarát sa vydal na potulky svetom. Z Indie mi poslal fotografie krásnych domov na miestnej rieke Dželam, ktoré ma zaujali natoľko, že som začala pátrať po ich histórii. Keď tie domy uvidíte, určite vzbudia zvedavosť aj vo vás.

Domy-na-rieke1

Odkedy som ich uvidela prvýkrát, upútali moju pozornosť natoľko, že som sa do nich priam zamilovala. Otvorila som oči a odrazu stáli predo mnou tieto domy, ktoré nazývame hausbóty. Videla som ich ukotvené na brehu Dunaja pri Bratislave, Ostrihome, Belehrade, na Baťovom kanáli rieky Morava a naposledy na fotke od kamaráta z Bali.

Ale vráťme sa do Indie. Prvé hausbóty v Džemale vznikli v 19. storočí, keď Európania prejavili záujem o kúpu pôdy v údolí, aby sa mohli usídliť v tejto časti Indie. Našťastie, v tom čase existovalo obmedzenie, ktoré bránilo kúpe pozemkov. A tak dômyselný Európania prišli s nápadom vytvoriť si domy v údolí pri riekach bez toho, aby si museli kúpiť pozemok: postavili plávajúce domy! Bolo to v rámci zákona a tak to bolo prijateľné pre všetkých.

Táto myšlienka prežila až do dnešných dní s tým rozdielom, že v súčasnosti sa tieto krásne plávajúce domy premenili na turistické atrakcie. A tak sa z núdze stala atrakcia, ktorú si dnes môže dovoliť len málokto. Prostredie rieky ponúka príležitosť, ktorú by si nikto nechcel nechať ujsť.

Domy-na-rieke2

Zaujímavosťou sú plávajúce domy – kettuvallamy, ktoré kedysi slúžili tamojším obyvateľom na bývanie a v súčasnosti sú turistickou atrakciou ponúkajúcou vzrušujúce plavby po rieke. V minulosti boli tieto lode jediným spôsobom prepravy nákladu a obchodu.

História týchto hausbótov sa začala okolo roku 3000 p. n. l. Boli určené hlavne na prepravu tovaru, najmä korenia a ryže, aj na prepravu cestujúcich. Boli dlhé asi 30 metrov, plavili sa po rieke a každá loď mohla ľahko prepraviť až 30 ton nákladu. Trup lode bol vyrobený z dosák, ktoré boli k sebe tesne pripevnené lanami vyrobenými z kokosových vlákien a tak telo lode neobsahovalo žiaden klinec. Povrch lode bol pokrytý čiernou živicou slúžiacou ako izolant – zabezpečovala vodotesnosť drevenej časti a bránila predčasnej hnilobe v dôsledku dlhodobého vystaveniu vode. Táto živica sa vyrábala zo škrupín orechov kešu. Na výrobu lode používali čisto prírodné zdroje, pochádzajúce z daného regiónu. Strecha lode bola vyrobená tkaním prírodných produktov, ako je kokosové vlákno, bambus a panambu a bola tvarovaná do klenutých tvarov, ktoré umožňovali vytváranie priestranných interiérov a zvýšených stropov. Nábytok vo vnútri člna bol vyrobený tiež z miestnych zdrojov, hlavne z paliem a z bambusu, a poskytoval optimálny komfort. Z bambusu sa vyrábali aj tyče, ktoré sa používali pri manévrovaní lode.

Na domy plávajúce na vode si neskôr zvykli aj šľachtici a členovia kráľovskej alebo bohatej spoločnosti. Na rozdiel od miestneho obyvateľstva nehľadali v nich domov, ale prostriedok živobytia, slúžili im skôr na vychutnávanie si príjemných chvíľ ich života. Tieto lode boli luxusne vyrobené, plné drahých tkanín a látok, pohodlného nábytku a sluhov, ktorí zabezpečovali komfort všetkým členom šľachtického sprievodu.

Domy-na-rieke3

V súčasnosti sú tieto lode určené na turistické atrakcie, ktoré architekti navrhujú tak, aby zážitkové balíky vyhovovali turistom s rozličnými rozpočtami. Dokonca dochádza aj k premenám mnohých nákladných člnov veľkého tvaru na obytné lode, aby využili najnovší trend v oblasti cestovného ruchu. Lagúny so zrkadlovou vodnou hladinou, jazerá pripomínajúce pokojnú krásu obrázkových kníh, riečne kanály ohraničené palmami a žiarivá akvamarínová voda: to všetko v kombinácii s veľkokapacitným lodným člnom ponúka nezabudnuteľnú dovolenku, či len víkendový oddych v zátokách riek.

Popularita domov na rieke má však aj tienisté stránky. Život v nich totiž zaťažuje vodné prostredie riek. Znečistenie, ktoré spôsobujú nezodpovední obyvatelia hausbótov vypúšťajúcich odpadové splašky do vody, pomaly zabíja rieku a život v nej. Toto znečistenie je živnou pôdou pre buriny, ktoré sa musia z vody nákladne odstraňovať. Výhoda hausbótov je v dnešnej spoločnosti sporná a závisí od pohľadu, akým sa dívame na tieto zázraky techniky a na spôsob ich využitia človekom.

stanka blahova _ hrusov

„Svoj voľný čas venujem záchranným prácam na hrade Hrušov. Preto mi hovoria hradná pani.“

 

Ktoré z daných tvrdení nevyplýva z textu:

  1. Prvé hausbóty na svete vznikli v 19. storočí, aby slúžili na bývanie a obchod.
  2. Za hausbóty považujeme lode navrhnuté alebo upravené tak, aby sa mohli používať na bývanie.

foto: pixabay.com, publicdomainpictures.net

Print Friendly, PDF & Email

Najčítanejšie