Moja cesta

Môj život začal znenazdajky. Od malej kvapky som dokázala vyrásť do takej veľkosti, že som dala život mnohým organizmom a ľudským civilizáciám. Málokto však pozná, čím všetkým musím prejsť. Zato však vidím všetky krásy svety. Kde to všetko začalo?

Moja-cesta1

Pochádzam z hôr. Na jar sa teplota zvýšila nad nula stupňov Celzia a zrazu sa večný sneh a ľadovce horských vrcholov začali pomaly roztápať. Roztopili sa do takej miery, že v údolí medzi dvomi skalnými útesmi sa vytvorilo jazero. A to je mojím domovom. Do jazera neustále pribúdali nové kvapky, až tam bolo pritesno. Tak som sa rozhodla, že sa posuniem o kúsok ďalej. Vybrala som si úzku cestičku medzi skalnými útesmi. Najprv som sa kľukatila ako malý potôčik medzi balvanmi a spúšťala sa z veľkej výšky ako vodopád. Onedlho som si všimla, že sa ku mne pridali ďalšie malé potôčiky a tak sme sa navzájom spojili, vzďaľovali sa od svojho prameňa a čoraz viac sa blížili do údolia. Ako nás bolo stále viac, zmenila som sa na bystrinu. Mala som už takú veľkú silu, že som z údolí brala so sebou aj kamene, posúvala okruhliaky a pomaly vyhlbovala úžľabinu. Bola to úžasná cesta, raz som sa pomaly vliekla, inokedy som sa rozbehla takou rýchlosťou, že čoskoro som opustila rokliny a zvedavo som vstúpila do údolia. Údolie bolo nádherné, plné zelene a vytváralo dlhú rovinu. Úplne iný svet, aký som videla v horách. Tu som sa vliekla a dospela v pokojnejšiu rieku. Obdivovala som rastliny, stromy, ktoré rástli popri mojom brehu.

Moja-cesta2

Videla som človeka, jeho dobré i nerozumné činy. Prišla som až do miesta, kde sa ku mne pripojila ďalšia rieka – ľudia tomu hovoria sútok. Táto rieka priniesla so sebou množstvo nánosov a rastlinných zvyškov, ktoré som ešte nevidela, a tak sme mali dostatok času navzájom sa spoznávať. Aby naša cesta nebola taká nudná, tak sme na rovine začali vytvárať meandre, jedným slovom sme sa kľukatili ako stužky. Vytvárali sme široké kľukaté zákruty a tešili sa bohatej vegetácii, ktorá vyrástla na našich brehoch. Cestou sa ku nám pridávali ďalšie a ďalšie toky, až som sa stala doslova obrovským veľtokom. Byť však takou obrovskou nie je ľahká vec, dlhá cesta vás rýchlo unaví a vy sa vlečiete neskutočne pomaly. Zato som však dokázala uniesť lode, ktoré postavili ľudia a pomohla im cestovať tak, ako cestujem ja. Takto sme sa spoločne dostali až k moru. Bojím sa náhle vstúpiť do mora a tak radšej ešte spomalím a rozviniem svoje koryto do niekoľkých menších. Ľudia na lodi tomu hovoria, že je to delta. Ale pre mňa je to prirodzené, pretože hneď vliať sa do mora by bolo pre mňa neskutočným šokom. Veď kto by mal rád slanú vodu, a ktohovie, či náhodou nie je more chladnejšie ako ja. A tak sa postupne zmiešavam s morom, aby som sa mohla dostať ďalej a spoznať ďalšie rieky, ktoré sa do mora vlievajú na iných miestach. Každá z nich prinesie niečo nové.
Takto vyzerala moja cesta. Viem, že sa raz dostanem znovu domov, vo forme kvapky dažďa alebo vločky snehu a znovu si s radosťou zopakujem túto cestu. Možno na nej stretnem aj vás.

Moja-cesta3

Vedeli ste, že:
• Najdlhšie rieky Níl a Amazonka sú dlhé viac než 6 400 km. Amazonka má asi 15 000 prítokov.

stanka blahova _ hrusov
„Svoj voľný čas venujem záchranným prácam na hrade Hrušov. Preto mi hovoria hradná pani.“

Ktoré tvrdenie nevyplýva z textu?
1. Miesto spojenia dvoch riek sa nazýva veľtok.
2. Miesto spojenia dvoch riek sa nazýva sútok.

foto: pxhere.com

Print Friendly, PDF & Email

Najčítanejšie